Vo sfére ekonomickej vedy publikoval Friedman desiatky prác, z ktorých niektoré boli ocenené i Nobelovou cenou. Friedman postavil základné kamene ekonomickej školy monetarizmu a bol jedným zo zakladateľov chicagskej ekonomickej školy. Jeho teórie znamenali radikálny myšlienkový prielom v
dobe, keď svetu vládla keynesiánska hospodárska politika, založená na vládnych zásahoch a idei, že vláda si môže rôznymi nástrojmi hospodárskej politiky vyberať medzi infláciou a nezamestnanosťou. Friedman publikoval svoju kritiku takejto politiky, spochybnil koncept takzvanej Phillipsovej krivky, a keď keynesiánska hospodárska politika o niekoľko rokov doviedla svet k stagflácii - situácii s vysokou infláciou aj vysokou nezamestnanosťou - jeho prístup sa potvrdil ako pravdivý.
Ekonómovia však za zrejme za najväčší prínos Friedmanovej práce považujú jeho teóriu permanentného dôchodku, ktorá vyvrátila tradičné Keynesiánske poňatie spotreby a úspor, a jeho práce v oblasti monetárnej politiky. Friedman kritizoval využívanie fiškálnej politiky vlády a požadoval stabilný nárast ponuky peňazí. Vo Friedmanovskom svete bola monetárna politika kľúčovou pre hospodársku politiku. Vo svojej najznámejšej vedeckej práci, Monetárnej histórii Spojených štátov v rokoch 1867 - 1960, Friedman dokázal, že Veľkú hospodársku krízu spôsobila zlá menová politika americkej centrálnej banky Federal Reserve Board.
Friedmanov prínos pre skutočný svet však presahuje význam jeho prác v akademickej oblasti. Friedman ako mainstreamový ekonóm posunul všeobecné vnímanie ekonómov naspäť k trhu a trhovému mechanizmu. Všetky jeho práce majú jedného spoločného menovateľa: trh, ktorý funguje, a je najlepším a najefektívnejším mechanizmom pre umiestňovanie a rozdeľovanie zdrojov. Friedman tak dokázal prelomiť idey, ktoré dovtedy skalní keynesiánci považovali za dogmu. Ak Keynes a jeho teórie privodili nástup Roosvelta, Friedman sa vo veľkej miere podpísal na nástupe a politike Ronalda Reagana - nakoniec, bol i jedným z jeho ekonomických poradcov.
Friedmanov význam presahuje hranice ekonómie aj preto, že sa dokázal stať človekom, komunikujúcim s bežnými ľuďmi.. Nebolo to len prostredníctvom jeho bestsellerov. Aj azda najpopulárnejšia Friedmanova kniha, Sloboda voľby, má svoj prapôvod v televíznom seriáli, v ktorom Friedman po boku Arnolda Schwarzeneggera (kto z vás vie, že silák Arnie má z ekonómie doktorát?) vysvetľoval týždeň čo týždeň bežným američanom v zrozumiteľnom jazyku princípy ekonomického myslenia.
Dožiť sa veku deväťdesiatštyri rokov je úctyhodné pre každého človeka. Človeka, akým bol Milton Friedman, by sme však na svete potrebali aj niekoľko stoviek rokov, a aj tak by možno nedokázal využiť celý svoj potenciál. Milton Friedman patrí medzi ľudí, ktorí zmenili náš svet. Vďaka Reaganovi, jeho ekonomickým teóriám, ktorými sa dnes riadia všetky centrálne banky - aj tá naša, vďaka prosperite, ktorú trhové ekonomiky na celom svete - na rozdiel od tých centrálne plánovaných - dosahujú - jeho vplyv cítime aj my na Slovensku.
