Po dlhej sa správca domu – ministerstvo školstva – predsa len prebral, a predložil zákon o duálnom vzdelávaní.
Tak, ako ho dnes poslanci vládnej väčšiny schvália, je však aj tento zákon len zle spracovanou myšlienkou, ktorá nebude fungovať a minie sa účinkom. Ešte aj inak vláde naklonený Klub 500 ho žiada celý prepracovať.
Predložený zákon o duálnom vzdelávaní je ako liečiť chrípku leukoplastom. Neuškodí, zopár pacientom sa možno aj balenie leukoplastu doma šikne, ale ani nijako reálne nepomôže.
Opäť raz sme svedkom rezolútnych vyhlásení a veľkolepých sľubov, ktoré však školám, učiteľom a žiakom prospejú len minimálne.
Duálne vzdelávanie je dobrá myšlienka – a má na Slovensku dlhú históriu. Za socializmu výborne fungovalo – lebo všetky podniky boli štátne. Ak ho však chceme naštartovať dnes, musíme doň dokázať zapojiť súkromný sektor. A súkromné firmy musia byť motivované sa doň zapojiť. To sa však nestane.
Zákon je pripravený na mieru pár najväčším firmám, ktoré z neho budú profitovať. Malí podnikatelia budú týmto zákonom ukrátení.
Veľké firmy, najmä v automobilovom priemysle, pritom sú už zapojené aj v národných projektoch platených z fondov EÚ, odkiaľ získavajú nemalé peniaze. Áno, tieto veľké firmy si treba vážiť. Ale výhody nemôžu ťažiť iba ony. Skutočnou chrbtovou kosťou zamestnanosti a ekonomiky na Slovensku sú malé a stredné firmy. A na tie zákon vôbec nie je šitý.
Tu sú tie najväčšie výhrady k zákonu:
Obrovská miera byrokracie
S uplatnením zákona sa spája taká veľká a zbytočná byrokracia, že sa dá nazvať až šikanou. Malým firmám a remeselníkom sa celú byrokratickú tortúru neoplatí podstúpiť.
Pre malého podnikateľa bude takmer nemožné získať povolenie od profesnej organizácie, vybehať zmluvu so školou a pripraviť učebné zmluvy s každým žiakom.
Pikoška – len k jednej žiadosti o poskytovanie duálneho vzdelávania treba doložiť 7 potvrdení – od súdu, z daňového úradu, z registra trestov, atď. – všetko údaje, ktoré štát už raz má, ale firmy s nimi bude buzerovať znova.
Zákon pripraví školy o peniaze
Zásadnou chybou zákona je, že počíta s krátením normatívov pre školy, ktorých žiaci sa zapoja do duálneho vzdelávania.
Inými slovami: minister Draxler chce motivovať školy, aby spolupracovali s firmami. Ale ak to urobia, pripravia sa tým o peniaze.
Kvízová otázka: Ako veľmi sa budú školy snažiť využiť nový systém, ak sa tým samé pripravia o zdroje financovania?
Minister Draxler, predtým, než sa z neho stal politik, pracoval ako ekonóm. V Smere však asi úplne zabudol na základné ekonomické princípy o motivácií ľudského konania.
Len v roku 2018 plánuje takto vláda Roberta Fica na školách ušetriť až takmer 6 miliónov eur.
Zákon sám o sebe nepomôže, a ministerstvo to samo vie
Podľa zisťovaní Ústavu informácií a prognóz školstva sa za posledné dva roky znížil podiel žiakov stredných odborných škôl vykonávajúcich praktické vyučovanie priamo u zamestnávateľov z 5,75 % na 3,80 %. Toto číslo tento zákon zdvihne len minimálne.
Práve preto, že zákon je šitý na mieru len najväčším firmám, ministerstvo samotné očakáva, že v prvom roku sa do duálneho vzdelávania zapojí len 1500 žiakov. Na Slovensku pritom máme 450 stredných odborných škôl – z jednej školy teda ministerstvo očakáva v priemere zapojenie len 3 žiakov.
Navrhované daňové odpočítateľné položky nestačia
Vláda rezolútne prezentuje ako obrovský prínos zákona daňové stimuly, ktoré majú motivovať firmy zapojiť sa do systému duálneho vzdelávania. Hovorí sa o sumách 1600 a 3600 eur – tie sú však len odpočítateľnou položkou od základu dane.
Reálny stimul dosiahne len 360, resp. 720 eur na žiaka – a aj ten si bude firma môcť uplatniť len vtedy, ak dosiahne dostatočný zisk. Opäť z toho budú ťažiť veľké firmy, pre malé podniky (ktoré budú mať kopu byrokracie a budú musieť zamestnať inštruktora navyše) je to nedostatočná motivácia.
Daňová motivácia pre malé a stredné podniky by sa preto mala zvýšiť, aby im vykompenzovala komplikované procedúry a náklady spojené so zapojením sa do systému.
Naopak, pre veľké firmy zákon počíta so založením neštátneho fondu, do ktorého budú môcť veľkí priemyselní giganti odvádzať daňové asignácie, a prerozdeľovať ich školám, s ktorými spolupracujú. Malé firmy z toho opäť nič mať nebudú (na prerozdeľovanie peňazí z fondu nebudú mať dosah), veľké firmy si tým ale vykompenzujú svoje náklady.
Perlička na záver - nezmyselné povinnosti
§ 19 zákona ukladá napríklad povinnosť firme uzatvoriť najneskôr do 31. augusta (pred začiatkom školského roka) učebnú zmluvu s budúcimi prvákmi, na základe ktorej sa umožní duálne vzdelávanie. Tento postup je však nereálny. Veď ako môže podnikateľ uzatvoriť zmluvu so žiakom, alebo jeho rodičom, ktorého nepozná a nevie posúdiť jeho zručnosti?
V praxi pôjde o naháňanie rodičov a ich stresovanie, a opäť o znevýhodnenie menších podnikateľov, ktorí by chceli poskytovať duálne vzdelávanie, ale nebudú si môcť žiakov vybrať, a to ich odradí. Navyše, z praxe sa vie, že najviac prestupov je v stredných odborných školách počas prvého ročníka, čo zase môže spôsobovať problém školám i žiakom.
