
Na začiatku celého príbehu bol pritom jeden "obyčajný" živnostník, ktorému v lekárni odmietli vydať dlhodobo užívané antidepresíva. Mal totiž dlh v zdravotnej poisťovni.
Čo na tom, že tento svoj dlh riadne splácal v zmysle dohodnutého a poisťovňou schváleného splátkového kalendára. Náš zákon naňho hľadel rovnako ako na úmyselného neplatiča. A poisťovňa mu teda, v súlade so zákonom, odmietla preplácať všetku zdravotnú starostlivosť, okrem neodkladnej.
Po zverejnení tohto problému v médiách sa mi ozvalo takýchto „nešťastníkov“ viacero. Išlo o rôzne prípady: odloženie operácie, zamietnutá kúpeľná liečba...
Vtedy platná legislatíva totiž hádzala takýchto dlžníkov spolu s chronickými neplatičmi do jedného vreca. Aktuálne schválená novela zákona z dielne ministerstva zdravotníctva však túto situáciu konečne mení.
Vďaka tomu, že som na problém upozornil - a vďaka vám, ktorí sa na mňa obrátili - už živnostníci, ktorí splácajú svoje podlžnosti na zdravotnom poistení podľa schváleného splátkového kalendára, budú mať od apríla nárok na úhradu celej zdravotnej starostlivosti.
Jedinou nevýhodou je, že až do vyrovnania všetkých podlžností budú takíto občania stále vedení v zozname dlžníkov, čo im napríklad obmedzuje možnosť zobrať si napríklad úver.
Dlhy sú kvôli zvýšeniu odvodov Ficovou vládou
Ako to však býva, spolu s dobrými správami prichádzajú aj tie zlé. Už doteraz nebol problém dostať sa do dlhov po tom, ako ste dostali „pozdrav“ z poisťovne v podobe ročného zúčtovania zdravotných odvodov.
Len v roku 2013 napríklad najväčšia poisťovňa VšZP uzatvorila pre takto vzniknuté dlhy dohodu o splátkovom kalendári s takmer päťtisíc samostatne zárobkovo činnými osobami.
V roku 2012 totiž Ficova vláda upravila koeficienty, pomocou ktorých sa vypočítavajú zdravotné odvody. Tie potom narástli desaťtisícom SZČO. Situácia pritom ďalej eskaluje a tento rok budú dlhy vďaka zvýšeným vymeriavacím základom opäť o čosi vyššie.
Za rok opäť stovka navyše
Podľa aktuálnej správy navyše dosiahnu na budúci rok minimálne sociálne a zdravotné odvody pre SZČO spolu 202,26 eura. Medziročne tak stúpnu o 8,01 eura, ročne teda živnostníci platiaci minimum vyberú z peňaženky takmer o sto eur navyše.
Spolu s už dlhšie platným obmedzením paušálnych výdavkov na 5 040 eur ročne (z pôvodných 40 %) tak má táto nezanedbateľná skupina pracujúcich stále hlbšie do vrecka. O motivácii podnikať a nebodaj ešte niekoho ďalšieho zamestnať nemá v tejto situácii cenu sa snáď ani rozpisovať...
Bude lepšie?
Menší problém s úhradou zdravotnej starostlivosti sa nám teda podarilo vyriešiť. Ten veľký – likvidačné daňovoodvodové zaťaženie, na svoje riešenie ešte stále čaká. A hoci na potrebu znižovať dane a odvody už upozorňujú aj analytici, platení Ministerstvom financií, za tejto vlády to asi nebude.
Takmer v každom prejave ministra financií totiž počúvame o triednom boji medzi zamestnancami a podnikateľmi - a státisíce živnostíkov, ktorí denne bojujú, aby uživili svoje rodiny, sú pre stranu Smer nepriateľmi na druhej strane barikády.
Aspoň že tomu dlžníkovi, splácajúcemu dlh (s výhľadom na ďalší), už vydajú tie antidepresíva. Ak ale nedôjde k zmene, zrejme mu neostane nič iné, len si u lekára vypýtať vyššiu dávku. Alebo „položiť“ podnikanie a ísť na úrad práce.
Áno, existuje aj ďalšie riešenie: zavesiť živnosť na klinec a byť zamestnancom – ak teda bude mať šťastie a nejakú prácu si nájde (po rokoch vlády Smeru je u nás ešte stále o 70 tisíc pracovných miest menej, než bolo pred krízou). Veď zamestnanci majú toľko výhod a ešte aj k tomu psychiatrovi by sa mohol voziť vlakom so zľavou...
Existuje však aj iná cesta. Nevyhlasovať triedny boj a nedeliť ľudí na kasty podľa formy zamestnania. Po rokoch neustáleho zvyšovania daní, odvodov a byrokracie nechať všetkých ľudí, nech sa znova nadýchnu. Ušetriť na štáte a znížiť odvody a dane (napríklad tak, ako navrhuje program Eurovratka).
Smer už jednoducho nestačí, chce to skok!