Otváram oči , pohľad hmlistý, zmýšľanie nesúvilé...Pohľad z výšky lietadla, more piesku, skál, pieskovo žltý povrch....som v Afrike...skutočne sme v Afrike, priamo nad územím Egypta, pri Červenom mori....
Keby vedel človek predvídať, že sa raz ocitne na inom kontinente, sám by ťažko uveril. No napriek tomu. Prílet, hotel..pieščitá, upravená pláž s modrými lehátkami, palmy pod ktorými sa povaľovali rozšliapané ďatľovníky, arabský kôň, mierne vyziabnutý, ale vitálne cválajúci dokola, ako atrakcia pre turistov a hosťov, nápodobne aj dvojhrbá ťava, zabalená vo farebnom rúchu. Kráčam plážami, nevedno kam, unavená z cesty, cítim sa ako v opare dymu či sne. Slnko páli, ľudia si vychutnávajú jeho lúče, kúpu sa v mori, špliechajú a potápajú, posedávajú pod slnečníkmi čítajúc si knihu, alebo hasia smäd v bare na móle. Pre jednotlivca, dovolenka ako má naozaj byť.
Zamýšľam sa, pamätám si spleť udalostí týkajúcich sa Palestíny, pásma Gazy, a Izraela. Krátke vídeo nahrávky, ako sa národ neľudsky vraždí....Závisť,alebo nenávisť, viera alebo nevedomosť, nesúhlas alebo krádež územia Svätej Zeme?
Verím na znamenia...Znamenie sa narodilo vo chvíli, keď priateľ navrhol ísť na výlet do Svätej Zeme, a oprášiť si históriu Ježiša Krista, vdýchnuť duchovno, vidieť na vlastné oči, ako to vlastne všetko bolo a je.
Autobus plný pravoslávnych, ktorí jediní smeli vkročiť do Svätého Chrámu Márie Magdalény, nám sa to takmer podarilo...ale...poliaci s veľmi dobrou, veriacou delegátkou, ktorá sa vedela až svätsky vžiť do života Krista, opisujúc state z Biblie, šťastie, že poľština je blízka nášmu jazyku, darmo, veď sme Slovania....
Luxor, pyramídy v Gýze,alebo Údolie kráľov, zaujímavé výlety ale nie tak lákavé a žiaduce, ako práve Izrael. Z Hurgady sme cestovali na letisko, miestnym lietadlom do Shelm El Sheikhu, kde sme nasadli do autobusov smer Téby / Taba/, kde nás egyptskí arabi vyložili a samostane sme prechádzali Egyptsko - Izraelskú hranicu, podotýkam vlastnými krokmi, pretože žiadne auto túto hranicu nesmie prejsť, práve vďaka tomu, že Egypt je úhlavný nepriateľ a hrozba izraelskému svetu, vojny medzi nimi zúrili od vzniku štátu v roku 1948, vyhlásením OSN, a Egypt sa žiaľ pripája k nesúhlasu, t.j. je na strane Palestíny, Saudskej Arábii atď...Hranice sú pod prísnou kontrolou, takmer 8 krát sme prešli cez detektor, dávali dole opasky a držali si nohavice niekoľko minút, prázdnili vrecká....Napokon sme sa prepracovali k izraelským delegátom, znova sme nasadli do autobusu, a šli z Téb cca 4 hodiny do Jeruzalema, hlavného mesta Izraela. Izrael je jediný židovský štát na svete. Vznikol tak, že biblickému Jakubovi zmenil Boh meno na Izrael, pretože prežil boj s anjelom, trvajúci celú noc. Izrael mal 12 synov, ktorí stvorili Izraelský národ. Jaruzalem je mesto v kopcoch, v pieskovo svetlej farbe, široko " rozťahaný " Mesto dýcha duchovnom, je krásne, hlavne keď si človek predstaví vlastnou fantáziou, ako to tam asi kedysi bolo, ako vyzerali ľudia, ako bosý Ježiš kráčal horami, či kamennými uličkami mesta...
Prvou pamiatkou hneď po príchode bola Olivová hora. Je to kopec na východe Jeruzalema, ktorý ponúka výhľad na Starú historickú časť mesta. Na svahu Olivovej hory sa nachádza najväčší židovský cintorín, a túžbou každého žida je, aby bol práve na tomto mieste pochovaný. Na úpätí vrchu sa nachádza Getsemanská záhrada, v ktorej sa Ježiš zdržiaval a modlil, deň pred ukrižovaním, kde ho večer po poslednej večeri zajali Galilejci, po zrade Judáša. Bolo priam úžasné a zároveň neúnosné, dívať sa medzi olivovníky na kúsok zeme, a predstavovať si, ako tam Ježiš rozjíma a modlí sa...
Ďalšia, pre mňa až mrazivá pamiatka, ktorá vo mne vyvolala stav úzkosti,ale takej príjemnej, možno, priznám sa, aj plačlivej, bol Múr nárekov. Je to vysoká stena, na ktorej z časov histórie vystúpil Mohamed v sprievode archanjela Gabriela do neba, a prijal rozličné prikázania, medzi nimi povinnosť modliť sa päť krát denne. Je to posvätné miesto ako pre židov tak i pre kresťanov, kde sa modlia, nie plačú ale srdcervúco nariekajú, dotýkajú sa múru s najrozličnejšími želaniami, poniektorí vsúvajú do štrbín lístky s napísanými túžbami. Atmosféra pri múre bola fenomenálna, božská, osobne ma očarili praví ortodoxní židia, odetí v slávnostných charakteristických hábitoch, s deťmi za ruky. Náš izraelský sprievodca nám dal pokyn : you have six minutes to go, to touch the wall, and go back...To znamená, mám 6 minút na to, aby som sa predrala námestím s tisíckami veriacich, dotkla sa steny a vrátila sa späť. Od steny ma delil asi meter, v radoch tam stáli ženy, pretože muži mali iný vstup k múru, snáď boli aj v troch radoch za sebou, každá plakala, prosila, modlila sa. Malými krôčkami som sa približovala k stene, nie zámerne sa otrela o ženy, načiahla ruku, a dotkla sa na sekundu, v ktorej priebehu som myslela na všetkých. Na tých, ktorí ma stretli, spoznali, mali radi, neznášali a nenávideli, alebo nenávidia. Nepriatelia, priatelia, známy, aj tí zabudnutí, hlavne rodina. Všetci...
Via Dolorosa, Krížová cesta, bola ďalšia v poradí. Šli sme uličkami starého mesta a dýchali atmosféru Jeruzalema, každý so svojimi pocitmi a myšlienkami. Koniec Via Dolorosa je na Kalvárii, kde sa nachádza Boží hrob, ležiaci na Golgote, kedysi vrch, kde ukrižovali Ježiša, a kde vstal z mŕtvych. Nad Božím hrobom je zobrazených 12 apoštolov, vnútri Chrámu je obrovské množstvo kadidiel, ticho sa vpíja do každej bunky tela, až mrazivo...Priamo v hrobke, zastaví sa srdce, ruka sa snaží zapamätať hladkosť hrobu, v ktorom sú vraj pozostatky Ježiša. Je tak malá, že sa tam kľačí, ale ja rýchlo vybieham...
Navštívili sme aj miestnosť, kde mal Ježiš s prívržencami poslednú večeru, ešte prechádzame pár arabských, židovských ulíc, šťuchajúc priateľa do ramien, s prosbou : " odfoť mi pravého Žida "..Vstupujeme unavení do autobusu, smer Palestína, ktorú od Izraela delí päť metrová vysoká stena, prísne strážená kvôli neutíchajúcim konfliktom, z Izrealskej strany nepopísaná, avšak z Palestínskej, s rôznymi odkazmi smrti, place of the bomb, akože miesto bomby, alebo obrovským asi 30 metrovým hadom, širokým asi dva metre, a v jeho útrobách namaľované, akože zhltnuté detské telo, krava, a človek...Z toho človek zamiera na duši, a opäť nechápe prečo....Prečo toľko nenávisti v Svätej Zemi?
Okrem poslednej návštevy Mŕtveho mora a možnosti okúpania sa, v Palestíne bola poslendá zastávka v Bazilike Narodenia Ježiša Krista - Betleheme. Miesto jeho narodenia sa nachádza presne pod oltárom Chrámu, kde je ukrytá celá pradávna jaskyňa. Miesto narodenia Ježiša, osobne som si myslela, že to bude kolíska, ale tvorí ju 14 cípa hviezda, na ktorej je po latinsky napísané: Na tomto mieste sa narodil z Panny Márie Ježiš. Nad hviezdou je 15 kadidiel, ktoré predstavujú jednotlivé kresťanské cirkvi. Spoločný dotyk hviezdy, obaja si niečo želáme, niečo rovnaké, niečo čo bude možné povedať, až keď sa želanie naplní.
Celý tento božský, nádherný, duchovný výlet sa stal pre mňa obrovským znamením. Preto Andrej, máš u mňa veľkú vďaku, nielen za výlet, ale aj za Teba samého.......
