Henrieta, tento môj článok patrí len a len Tebe....Móóžeš si kvíkať, keď ho prečítaš, koľko len chceš, pre mňa za mňa kvíľ, ale môj prejav k Tebe si neodpustím...Som rada, že ťa mám, a som rada, že si....pevne verím, že toto „ naše“ feministicko – kamarátske duo si zachováme, pokým nepôjdeme tam „ hore“, a vždy k sebe nájdeme cestu, a budeme stále tie isté „ kravy“...
Dala si mi kus chcenia, kus odvahy, v neposlednom rade kus seba, a pevne verím, že to isté Ti dávam aj ja...Vpila si sa mi do môjho bytia, ako moja dávna najlepšia kamarátka lulu, a vlastne mi ju celú vynahrádzaš....Od pradávna neverím na nejaké tie reči, že znamenia sa k sebe hodia, ty si ryba ( a ja rak) srandujem, ja som panna, že ku sebe nemáme cestu, ale my máme...ja si veľmi vážim, že ťa mám...Vždy si bola pri mne, vždy si mi správne radila, a vždy si mala a aj máš záujem...navždy sa budem tešiť z tvojej návštevy, rozhovorov, spoločných podujatí, športových aktivít, posedení, spoločných opekačiek, výletov, neorganizovaných akcií ako petržalské dni a centrifuga J Vedz, že u nás máš vždy otvorené dvere, a nikdy ma neotravuješ......Mám ťa rada!
