Slovník na starších ľudí ozaj nevyberaný, vulgárny..Dnes sa síce vulgarizmy používajú, aj viac ako treba, používam ich aj ja, ale na starých ľudí??
Vezmem do svojich rúk jedny staré, zošúverené rokmi dlane, upracované, šikovné, jednoduché, príjemné, láskavé. Dlane mojej babičky. Na každej vráske vidím jej životné situácie, výraz tváre, láskavé oči. Som rada, že ju mám.
Pamätám si, ako som u nej trávila prázdniny. Jarné, letné..Miešala mi vajíčko s cukrom, varila zemiakovú polievku, z cukru robila karamel. Pobehovala som v jej jednoizbovom byte, a najradšej som sa zamykala v šijacom stroji. Len tak. Vošla som doň, zavrela a sedela som v tej tme..alebo som obrátila fotele, a urobila som sebe a bratovi stan..
Dlane mojej babičky sú vráskavé, pracovité. Keď som za ňou v nemocnici, vždy sa držíme za ruky. Rozumieme si. Podobáme sa. Dokonca holými rukami chytáme žeravé hrnce a plechy z trúby..Častokrát ma tá láskavá žena chápe viac, ako iní..Rada počúvam jej zážitky ..
Prečo nám všetkým tak starí ľudia zavadzajú? Prečo sú nám na obtiaž? Prečo hromžíme,keď je ich plná MHD? Prečo sa radšej nezamyslíme nad tým, že aj my budeme raz starí. Prečo nás nezastaví aspoň svedomie, pocit, že aj my máme starých rodičov?
