Posledný článok bol tak dávno napísaný, mám dojem, že pred rokom, ale na druhej strane, akoby len preletel ten rok, rýchlym krokom, alebo len výskokom....vtedy som ešte tápala s malým, prvým obrázkom z ultrazvuku, malá bodka, centimetrová...
dnes mám tých obrázkov mnoho, dve DVD, predstavu tváričky, veľlé očká, malý nosík, a ručičky, ktoré si zrovna tak isto cmúľaš, ako aj ja, keď som bola bábo....vždy je to tá ľavá rúčka, ktorá je pri líčku, alebo rovno v pusinke....
Tých centimetrov máš teraz už hádam aj 30, a kilá už asi aj dve, preto sa mi ťažko spáva, už sme veliký...Preto ten čas tak rýchlo letí, lebo vtedy to boli len dva mesiace na začiatku, teraz sú to dva do konca...možno aj menej....
Vtedy pohyby neboli také jasné, dnes sú aj vidno, bruško sa trasie, raz na jednej strane, raz na druhej, hlavne, keď si dám cibuľku, asi ju neľúbiš, to len ja ťa provokujem k pohybom :))))
Vtedy sme ešte nevedeli, či budeš chlapčiatko, alebo dievčatko, na prvom 3 d ultrazvuku si nám veselo ukázalo zadoček, malinký...na truc si ním zatriaslo :))) ako protest....nekukajte mi sem, aj tak vám neukážem čo som :))))
Až keď si si zapýtalo v 5 mesiaci sladké, už sme asi tušili, čo nám neskôr potvrdil lekár....že budeme mať vytúženú Ninušku....
Dnes som si idúc obchodmi, držala bruško, Teba, a tak som si želala, aby som s takým bruškom chodila večne....
Myšlienkami na pôrod sa zatiaľ nepasujem, ale v podvedomí viem, že mám veľký strach, mám obavu z bolesti, ktorú nepoznám....vždy si len v duchu poviem, že musím tento boj dobojovať, pritom je nad slnko jasné, že ten boj sa pôrodom len začne......
Ten neúprosný čas, chcela by som ho na jednej strane zastaviť, a navždy ostať s veľkým bruškom, na druhej strane by som už chcela lietať s kočíkom, alebo aspoň pozerať do teraz ešte prázdnej detskej postieľky.......
