Celkom som sa bavila, keď mi moja najlepšia kamarátka z čias gymnázia oznámila, že si hľadá prácu od minulého roka, od mája. Napriek jej vzdelaniu, vyštudovala okrem gymnázia pedagogickú nadstavbu, VŠ masmediálnej komunikácie, má za sebou nespočetné roky praxe, či už v oblasti reklamy, alebo vymáhania pohľadávok, vie plynule po anglicky, na každom pohovore jej sucho oznámili, že je prekvalifikovaná. Ani sa jej nečudujem, že odišla do zahraničia !
Každá firma, iný systém. Len ma udivujú dotazníky, ktoré musíte vyplniť pri osobnom stretnutí, akoby záležalo na tom, či ste nočná sova, alebo ranné vtáča, alebo či športujete. Alebo či žijete s priateľom, máte druha, a ste vydatá alebo slobodná. V konečnom dôsledku, vyjadrujúc sa, že o súkromí rozprávať nebudem, ste dokonca arogantná. Akoby už nebolo dôležité, koľko rokov má človek prax, a či vo svojom obore dokáže po krátkom čase plávať. Niekedy som až zhnusená, aké " nepodstatnosti " je potrebné rozoberať. Presne ako minulý rok, v jednej nemenovanej firme. Nechám si zájsť chuť, skôr by som svoje skúsenosti obrátila na to " pozitívne ", ktoré som za posledné tri dni zažila.
Vyzbrojená otvorenosťou, úprimnosťou, s úsmevom, ľahkým krokom som absolvovala pohovor v jednej spoločnosti, a musím povedať, že to bol jeden z najkrajších zážitkov, aký som mohla dosiahnuť pri svojom boji a snahe sa po materskej dovolenke zamestnať. Musím oceniť príjemnú atmosféru, prívetivú osobu, predovšetkým ľudskú, bez arogancie, chápavú, ktorá sa nevtieravo zaujímala, aká som, akú mám prax, čo mám a nemám rada, čo vyžadujem. Po takmer roku to bol jeden veľmi príjemný rozhovor, nenútený, prirodzený.
V kútiku duše by som si priala, keby som zapadla do toho príjemného i keď malého kolektívu, cítila som sa tak dobre, ako kedysi v práci, kde som vydržala najdlhšie - mýtické bytosti, rovnako som pociťovala radosť, ako kedysi s Vami :)
