Teraz sa tá rozlúčka nesie už navždy v inom merítku....myslím, a zároveň tak trochu žensky - intuitívne viem, že ma v úvodzovkách samú, videli takto naposledy....Keď sa obe tieto osoby vrátia naspäť z dovolenky, už nikdy viac nebudem len ja, už nikdy viac nebudem sama....Cítim, že po ich návrate, sa aj oni stanú ešte dôležitejšími ľuďmi, s novou akoby som to...funkciou, či úlohou?
Keď sa vrátite, budeme už mať na svete naše očakávané bábo....
Podvedome zbieram sily, pre seba, i malú, podvedome je mi z časti ľúto, že budete za hranicami....Vedome, a aj podvedome si prajem, aby všetko dopadlo dobre...Po rokoch, práve v tejto situácii môžem s istotou povedať, a zároveň tvrdiť, že rodina je niečo " nad ", niečo posvätné....preto budeš aj Ty maličká, niečo " nad " ......
Mami, tato, ľúbim Vás, a dávajte si na seba obaja pozor...........
