Môj svet nevidieť...Ráno po skvelej noci vstanem, prsty prepletám v bielosti vymaľovanej kuchyni a teším sa...sto krát si prehrám psi sa bránia útokom, a sto krát vbehnem do izby a túlim sa ku Sárike...a aj dvesto...cítim jej blízkosť, cítim ju, samú aká je.....spolu sme boli voliť...nepochopí nik, kto ľúbi....a už večne chcem počuť jej labky, zhŕňajúce lístie na jeseň, cupotík, na jar, štekot....a oči...teraz už veselé, unavené, časom krvavé, keď je unavená....cítim šťastie, keď s nami cupotá, keď sa preháňame hrádzou, lesíkom...Keď ju Ninka drží, stráži, a aj Sára...Sára, Sárica, Jaja....Tebe patrí tento článok, ľúbim ťa, a už si ťa nedám...
Spomínam si, keď si odchádzala...Porátala som Ti všetky zúbky, hnevala som sa na všetkých, na celý svet....Akoby mi odťali nohu, ruku....už nikdy nechcem tento pocit prijať.....a ani ho prežiť...Si moja súčasť, si člen rodiny...Hej mám malú, mám dcéru...ale všetko so sebou súvisí, keď je mama šťastná, je aj malá...a keď je Sára s nami, všetky sme spokojné...
Ušatec, plešatec, a bruchatec...kedy to bolo naposledy? Keď mala Ninka asi pol roka....teraz už bude mať slečna 4 roky...Dnes sme si to po dlhom čase zopakovali.....bruchatec :), plešatec? už nie, už máš dlhé vlásky...ľúbim ťa....uchatec? ľúbim ťa :)
bruchatec? na tom až tak nezáleží, hlavne, že ste so mnou baby.....ľúbim Vás.....
Milujem svojho psa, no a čo, a milujem svoju dcéru, no a čo.......veselé trio...nikdy nezanikne
