Pobehuješ každý večer po izbe, nie a nie ťa udržať na pelechu...Trucovite odhodíš deku, ktorú žužleš keď si nervózna, a tie oči.....plno výčitiek....ako, prečo ja mám ísť spať akurát vtedy, keď chcete spať vy? chcem sa teraz hrať...
Keď obaja šuchotíme s obalmi od krowiek, dokážeš bez mihnutia oka, s položenou hlavou na paplóne hádzať hypnózu, kvíkať, kým sa vždy jeden z nás uľútostí, a hodí ti ....orieškovú, čokoládovú, aj kokosovú....a stále tie oči....
Často krát padne hláška, že nie si pes, ale poločlovek. Dokážeš kvíkať, vŕzgať, štekať s výčitkami tak, že rozumieme... V poslednej dobe si veľmi naviazaná, asi tušíme prečo....sleduješ každý môj krok a pohyb..keď prisadnem do auta, nevieš sa odlepiť, celý ňufák máš na mojom krku....a pcháš sa mi do postele....nenápadne, každú noc....
a stále tie zvedavé oči...
Keď nakupujeme, a čakáš v aute, všetky tie gestá ktoré vieš naraz urobiť, zároveň do smiechu, ale aj štastie na duši....
Špáraš sa v igelitkách, ako malé decko...zvedavé oči....
A tie zvedavé oči, ukryté v hrdzavých chlpoch , s malými mihalničkami, unavené sú vždy sklesnuté a červené, tie oči, a celý kožuch, dnes oslavuje dva roky.....
Stále si naša Sárika, napriek tomu , že určité veci sa zmenia...nedáme si ťa nikdy....kožušina...
Všetko najlepšie!!
Večer ťa ešte čaká, mäsová torta !!!!
