Vianočné trhy, káva v Avione, výlety, a všetko čo bolo prežité som z pamäti vyhodila jedným plesknutím po klávesnici, samozrejme virtuálnej....delete...Skrčila do guličky ako A 4 kus papiera, ležiaceho na stole a bác s ním do odpadkového koša. Z neho poputuje do kontajnera a z kontajnera do Olo, kde zblčí medzi ostatnými smetiami, a ten plameň ma bude príjemne hriať. S čím som mohla som pomohla, viac už chcem počuť iba ticho, presne ako pred Novým Rokom. Vrátiť sa do starých koľají, bez kontaktu, chcem si žiť pre seba, ale bez TEBA! Že sorry, ale ani ako kamarát nie....
Ja Tvoja kamoška rozhodne nie som, pomoc od teba potrebovať nebudem nikdy, ked som ju aj potrebovala, sebecky si tu nebol....nekontaktuj ma, posledná výzva, budem to riešiť ako obťažovanie na Polícii....
