Každý z nás niekedy pretrpí bolestivé obdobie, nie som určite výnimka, a taktiež, každý z nás si je strojcom svojho šťastia, i keď to " prašivé šťastie " sa razom zmení na hnusný horor, a to šťastie už nemáte šancu tvoriť, dotvorí sa samo, až po katastrófu, dni, ktoré bolia, spomienky, ktoré mučia. Snažíte sa kráčať vpred, a so vztýčenou hlavou, ale príde niečo, čo vo Vás vyvolá spomienky, a bolesť je znova naspäť. A už ani necítite, kto Vám tú bolesť spôsobil, alebo čo, už je tá bolesť vo Vás. Pasujete sa s ňou, niekedy je deň prežitý výhra, niekedy menšia prehra, niekedy deň končí slzami, iný zas spokojnosťou a smiechom. A ten môj, začal končiť spokojnosťou, lebo vedomie vie, že je pri nás stále niekto, kto nás ťahá vpred. Pri tejto príležitosti by som sa veľmi rada poďakovala spomínanej v úvode osobe, dvom nežným očiam, ktoré ma vedia potešiť, usmiať sa, vážiť si, čo mám...Ktoré mi poskytujú nesmiernu nehu, chápavosť, v ktorých momentálne nachádzam silu, radosť, teším sa z drobnenín, bolesť pomaly odchádza a v očiach sa opäť zračia iskričky, nádej, a sila zabudnúť. Som nesmierne šťastná, že Si a že Ťa mám, že si pri mne. Vždy Ti budem za Tvoju prívetivosť ďakovať. Venujem Ti s extra citmi pesničku " Pokání " , ....znavenej na dne, a jako kul sám, už v koute dál no řeknete kam, před sebou se utíkat ťežko se kamkoliv dá, nejtežší noci jsou pod střechou hvezd, když domu se nechce, když se necháš svést.....a cosi si namlováš a namluvit dáš....
To je pre Teba ! youtube : pokání: a odo mňa :)
