Veď ma to stálokopec úsilia. Ešteže máme známu, ktorá pracuje v nemocnici a vybavilami, aby ma zobral prednostne. Matka, ktorá kojí každé 3 hodiny ani veľkú šancunemá vysedávať v čakárňach. Lenže lekár mešká hodinu a tak, aknepríde každú minutú, asi sa k nemu vôbec nedostanem. Konečne......, nikdysom toho lekára nevidela, ale toto musí byť určite on. Rázny krok, prázdnypohľad a jeho drobná postava ho prezrádzajú. Je známy svojou odbornosťou,ale aj ostrým prístupom k pacientom. Veľmi som tým klebetám neverila, alezačala som mať strach.
„Pani Čániová“, ozýva sa hlas nejakej ženy. Vytrhne ma to z mojichmyšlienok. Automaticky podávam svoje dieťa manželovi, stihnem ho zahrnúť eštebolestivým pohľadom. „Drž mi palce“, pošepkám a utekám za ženským hlasom.Až teraz vidím, že je to milá sestrička, ktorá si pýta odo mňa kartu poistenca.„Dobrý deň, no aký máte problém pani?“ ozval sa lekár. Ustráchaným hlasomodpovedám: “Mám veľké bolesti pri vyprázdňovaní stolice a krvácam.Vlastne, nie stále, ale veľmi často. Vlastne už to mám dva mesiacea bolesť sa neustále stupňuje.“ Neznášam slovo „VLASTNE“, ale vtedy som hovyslovila miliónkrát. „Vlastne, vlastne.....veď sa konečne vykoktajte.....Vietečo, nič nehovorte, vyzlečte sa a sem dajte ruky a vytrčíte zadok!“ pokračujelekár. „Prepáčte, ale nikdy som takéto vyšetrenie neabsolvovala, ako sa mámuložiť,“ nevzdávam sa. Sestrička zachraňuje situáciu, vie že lekár je už riadnenervózny a má plnú ordináciu. Pozná ho veľmi dobre a tak vie, že bysom sa odpovede nedočkala a pomáha mi sa „správne“ uložiť. Tak pár sekúnda lekár vypisuje diagnózu. Nebolo to také strašné vyšetrenie. Až na tenprístup, ale keď konečne nebudem mať tie bolesti a neustále krvácanieprežijem všetko. Bez slov ťuká do počítača. Podáva mi papier: „ Pani mátezaparený zadok. Choďte s tým kožnej lekárke,“ podáva mi lekár papiers kartou poistenca. „Aa to môže zo zapareného zadku tak krvácať?“nechápem. „Ja tam nič nevidím,“ arogantne odpovedá. „Ale veď obvodný lekár mipovedal, že tam je trhlina.“ snažím sa ďalej. Ale to som asi nemala. Lekárovhlas sa zvyšuje:“ Povedal som nič tam nemáte, to je všetko. Dovidenia!!!“Odchádzam, ale stále nechápem, ako môžem mať zaparený zadok.
Samozrejme kožnúlekárku som tiež absolvovala, tá krútila hlavou, že takou banalitou chodím polekároch, ale keď som jej povedala svoje symptómy......zvážnelaa povedala:“ To bude niečo horšie. Dajte sa určite ešte vyšetriť.“ Potýždni som utekala s veľkým plačom k svojmu obvodnému lekárovi, že jaurčite mám rakovinu, pretože stále krvácam a „odborník nad odborníkov“ mipovedal, že zadok mám v poriadku. Už bolo dávno po ordinačných hodinách,ale manžel sa nemohol skôr uvoľniť a postrážiť dieťa. Nevadí, môj lekár namňa počkal, veď stačilo, že počul môj plač v telefóne. A potom sompočula vetu:“ Viete ja nie som taký odborník, ako lekár u ktorého ste bolia hovorím vám, vy tam máte trhlinu - to som si istý na 100 %. Nemôžem vásposlať ešte raz na vyšetrenie k tomu istému lekárovi, lebo nikdy by tonepriznal, že sa pomýlil. Pošlem vás gastroenterológovi a uvidíme.“
A tak som šla k inému lekárovi a ten mi potvrdil fissuru ani-trhlinu, ktorá mi spôsobovala také bolesti a krvácanie. Stačí sa ponáhľať, maťplnú ordináciu a lekár sa dôkladne nevyšetrí pacienta? Ako vieme, že lekárnám určil dobrú diagnózu? Ja určite viem, že touto mojou skúsenosťou verím lenlekárom, ktorí majú úctu k pacientovi, nech sa hovorí o nich čo chce.
P.S: Ďakujem nášmu kolegovi blogerovi Mudr. Jozefovi Kluchovi za odborné rady a skveely prístup.Vďaaaka......
