Ako a prečo organizujeme v Arménsku novú revolúciu

Rozmanitá príroda, vynikajúce jedlo, pohostinní ľudia, ale aj vysoká nezamestnanosť a obyvateľstvo hľadajúce riešenia na svoje existenčné problémy za hranicami rodnej zeme.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Napriek obrovskej vlne optimizmu nesúcej sa neveľkým územím krajiny po nedávnych politických zmenách, Arménsko má pred sebou ešte dlhú cestu k vysnívanému blahobytu. 

Aj keď český Člověk v tísni tu založil svoju pobočku len pred 15-timi rokmi, Arménsko z veľkej časti podnietilo vznik tejto mimovládnej neziskovej organizácie, keď sa jej budúci zakladatelia rozhodli ešte ako mladí študenti zorganizovať humanitárnu zbierku na pomoc obetiam ničivého zemetrasenia v roku 1988.

Ako sa odvtedy zmenil zemetrasením najviac postihnutý región Širak? Prečo by po úspechu zamatovej revolúcie z jari minulého roku mala nastúpiť vlnená? Čo si o tom myslí miestne obyvateľstvo a ako do všetkého zapadá slovenský dobrovoľník? 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Gyumri 1988 – po zemetrasení
Gyumri 1988 – po zemetrasení  (zdroj: Peter Turnley)

V nepriazni šťasteny

Širak je región, ktorý šťastena už pomerne dlho tvrdohlavo obchádza. Jeho centrum, mesto Gyumri je často označované za najchudobnejšie v Arménsku. Po devastujúcom zemetrasení v roku 1988 sa toto niekdajšie centrum textilného priemyslu krajiny ocitlo v nezávideniahodnej situácií. Z viac ako štvrť milióna obyvateľov, žijúcich kedysi na jeho území, tu ostalo len niečo cez sto tisíc. Mnohí stále žijú v „dočasných“ príbytkoch (tzv. domikoch), kde ich presunuli tesne po zemetrasení. 

Nielen prírodné katastrofy, ale aj rozpad Sovietskeho zväzu prispeli k nedostatku pracovných miest, biede a nadmernej migrácii. A zatiaľ čo na Slovensku s chudobou zápasí približne 12% populácie, v Arménsku pod jej hranicou žije v priemere 30% obyvateľstva. V regióne Širak je to až 44%. Detská chudoba tu oproti 34% národného priemeru dosahuje takmer 50%. 

SkryťVypnúť reklamu

Ovčia vlna nie je odpad

Širak je okrem ťažkej socio-ekonomickej situácie známy aj svojou dlhoročnou tradíciou chovu oviec. Tradičné vlnové remeslá sú neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva miestnych obyvateľov. Nanešťastie, ovce sú tu v súčasnosti chované iba na mäso. 

Člověk v tísni preto v tomto regióne spolu s partnermi z neziskových, komerčných, ale aj štátnych sektorov zahájil iniciatívu pre obnovu a modernizáciu hodnotového reťazca vlny a remesiel zaoberajúcich sa jej spracovaním. Cieľom je vytvorenie nových pracovných miest a rozvoj malých a stredných podnikov, čím sa zvýši aj životná úroveň obyvateľstva. 

SkryťVypnúť reklamu
Naši spoločníci na Arménskych cestách
Naši spoločníci na Arménskych cestách (zdroj: archív PIN Armenia)

Ústredným bodom celého projektu je nová továreň na spracovanie vlny. Po necelom roku od začiatku prác sa renovácia budovy s inštaláciou nevyhnutnej techniky dostáva do posledných štádií a so zatajeným dychom sa čaká na spustenie výroby. 

Špecialisti z celého sveta sa zišli v malej arménskej dedinke v snahe prispieť svojou troškou. Viac ako 40 ľudí sa v priebehu posledných mesiacov zúčastnilo našich kurzov a špecializovaných tréningov. Časť z nich nájde uplatnenie priamo v továrni a už čoskoro rozdáme aj prvé granty zamerané na podporu súkromných podnikateľov pôsobiacich v danej oblasti. 

Vchod do továrne na spracovanie vlny
Vchod do továrne na spracovanie vlny (zdroj: archív PIN Armenia)

Čo na to miestni?

Dlhodobý úspech továrne, ako aj celého novovytvoreného hodnotového reťazca, je v rukách miestnych obyvateľov. To nám aspoň pri rozhovore povedali Gayane, Hripsime a Voski, účastníčky jedného z našich tréningov. Ešte pred spustením výroby sa s nami tieto tri mladé dámy podelili o dojmy z nových zručností a priblížili nám pohľad miestnej komunity na budúcnosť továrne v ich rodnom kraji. 

SkryťVypnúť reklamu

Hlavnou motiváciou naučiť sa niečo nové je v prípade zúčastnených možná pracovná príležitosť. Začiatok sprevádzalo mnoho pochybností, no domov už všetci odchádzali s úsmevom na tvári. Účastníčky ocenili profesionalitu inštruktorov a potešili sa aj tímovému duchu, ktorý medzi nimi počas tréningu panoval. 

Takmer 80% domácností v ich okolí vlastní ovce. Preto aj Gayane, Hripsime a Voski už majú predchádzajúce skúsenosti s prácou okolo vlny. Aktivity ako pranie a mlátenie vlny, či len večerné štrikovanie sú prirodzenou súčasťou ich každodenných životov. 

Z množstva nových činností, ktoré si počas tréningu mohli vyskúšať, všetky tri najviac zaujalo česanie vlny a pradenie na kolovrátku. Rovnako sú všetky presvedčené, že miestni obyvatelia majú veľký záujem o nové pracovné miesta v továrni a urobia všetko preto, aby zaručili jej dlhodobé fungovanie. 

Kurz pradenia na kolovrátku s Bernadette z Holandska
Kurz pradenia na kolovrátku s Bernadette z Holandska (zdroj: archív PIN Armenia)

Chov oviec a remeslá spojené so spracovaním vlny sú ľuďom v regióne veľmi blízke. Ak aj nenájdu uplatnenie priamo v novej továrni, účastníci tréningov určite nájdu motiváciu a dostatok možností zapojiť sa do jej chodu. Od chovu oviec až po výrobu a predaj výrobkov z miestnej vlny, možnosti sú takmer neobmedzené. 

Dúfame, že táto iniciatíva nám pomôže vytvoriť 60 nových pracovných miest prostredníctvom továrne na spracovanie vlny. Navyše by sme chceli zvýšiť zamestnateľnosť 150-tich žien a mužov zvýšením ich kvalifikácie v oblasti remesiel spojených so spracovaním vlny. Nezabúdajúc na súkromný sektor, podporou 14-tich malých a stredných podnikov naprieč celým hodnotovým reťazcom vlny zlepšíme aj ich konkurencieschopnosť a výnosnosť.

Jean-Denis z Francúzska učí miestnych obsluhovať nové prístroje
Jean-Denis z Francúzska učí miestnych obsluhovať nové prístroje (zdroj: archív PIN Armenia)

Pre dosiahnutie ešte lepších a hlavne dlhodobo udržateľných výsledkov čoskoro podporíme naše vlnené snahy spustením ďalšej iniciatívy zameranej na zlepšenie zamestnateľnosti študentov odborných škôl v oblastiach poľnohospodárstva a textilného priemyslu. 

Cez posilnené partnerstvá so súkromným sektorom a prepojenie štúdia s praxou vytvoríme lepšie podmienky pre uplatnenie študentov mnohých technických odborov. Umožníme tým tiež miestnym odborným školám poskytovať viac trhovo orientované kurzy. Naším cieľom je lepšie vyvážiť nepomer medzi ponukou a dopytom po zručnostiach na miestnom trhu práce, čím ďalej podporíme socio-ekonomický rozvoj celého regiónu. 

Cestou do továrne
Cestou do továrne (zdroj: archív PIN Armenia)

Ako dobrovoľníčka mám šancu zapojiť sa do mnohých aktivít spojených aj s týmto projektom. Už niekoľko mesiacov sa starám o komunikáciu s verejnosťou – tvorím plagáty, letáky, fotím či strihám videá. Moja pozícia mi ponúka nesmiernu flexibilitu a rôznorodosť činností, do ktorých sa môžem zapojiť, či už spojených s komunikáciou, ľudskými zdrojmi alebo projektovým manažmentom. 

Som rada, že sa zo Širaku môže opäť stať aktívny a prosperujúci región, v ktorom ľudia dokážu nájsť uplatnenie a uživiť svoje rodiny aj bez cestovania za prácou a dôstojným životom do často veľmi vzdialených kútov sveta. Dobrovoľníctvo pre Člověka v tísni preto určite odporúčam každému, kto sa potrebuje cítiť v práci užitočný a zároveň rásť po profesionálnej ale aj osobnej stránke. 

A ak vás viac ako ovce zaujíma turistika a chceli by ste zistiť niečo o krásach doteraz neobjavených kútov sveta, sledujete nás aj naďalej. Už čoskoro sa vás zoberieme na dobrodružstvá po historických chodníkoch regiónu Syunik. S trochou šťastia sa na nich už toto leto aj stretneme. 

Značenie turistického chodníku - Syunik
Značenie turistického chodníku - Syunik (zdroj: archív PIN Armenia)

Kristína Križanová, dobrovoľníčka Človek v ohrození
Dobrovoľnícky pobyt je podporený zo zdrojov SlovakAid.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Človek v ohrození

Človek v ohrození

Bloger 
  • Počet článkov:  31
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Pomáhame ľuďom, ktorí trpia dôsledkami konfliktov, prírodných katastrof a autoritárskych režimov. Podporujeme ľudské práva, bojujeme s chudobou. Vzdelávame. Zoznam autorových rubrík:  DobrovoľníciRozhovoryZahraničieSlovenskoSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu