Človek v ohrození
Nadežda Malčeková: Nerozhoduje, či som Rómka. Dôležité je, ako ľudí vnímame
V sérii rozhovorov Človek za človekom sme sa rozprávali s Nadeždou Malčekovou, manažérkou pre oblasť sociálneho začlenenia a zamestnanosti.
Pomáhame ľuďom, ktorí trpia dôsledkami konfliktov, prírodných katastrof a autoritárskych režimov. Podporujeme ľudské práva, bojujeme s chudobou. Vzdelávame. Zoznam autorových rubrík: Dobrovoľníci, Rozhovory, Zahraničie, Slovensko, Súkromné, ČLOVEK ZA ČLOVEKOM

V sérii rozhovorov Človek za človekom sme sa rozprávali s Nadeždou Malčekovou, manažérkou pre oblasť sociálneho začlenenia a zamestnanosti.

„Najťažšie je pomáhať tam, kde človek sám žije,“ hovorí kolegyňa Yuliia zo Sumskej oblasti. V rozhovore vysvetľuje, prečo mesačne najazdí stovky kilometrov a ako našu pomoc na Ukrajine skomplikovala strata auta pri dronovom útoku.

„Jednoducho, a tu sa všetci zhodneme, dieťa patrí do školy,“ povedal minister práce Erik Tomáš. Súhlasíme. Z praxe však vieme, že sankcie problém záškoláctva nevyriešia.

V Človeku v ohrození som nebola ani dva mesiace, keď ma riaditeľka Andrea Najvirtová pozvala do našich Klubovní a komunitných centier na východ. Chcela som spoznať našu prácu. Vrátila som sa s obdivom k ľuďom, ktorí ju robia.

V sérii rozhovorov Človek za človekom sme sa rozprávali s Jánom Ostroluckým, bývalým koordinátorom pre mimoriadne situácie organizácie Človek v ohrození.

Po útoku na malú obec Bondari na severe Ukrajiny sme chceli pani Halyne vymeniť poškodené okná. Keď sme však jej dom videli zblízka, bolo jasné, že to nebude stačiť.

V sérii rozhovorov Človek za človekom sme sa rozprávali s Dominikou Vojtylovou, dlhoročnou dobrovoľníčkou v Človeku v ohrození.

Kto najviac pomôže človeku v ohrození na Pohode? A kam sa po festivale presťahovala naša escape room? Z Pohody sme sa vrátili unavení, no plní energie, ktorú ste nám odovzdali vy. Pohľad späť na pohodové tri dni nájdete v článku.

V sérii rozhovorov Človek za človekom sme sa rozprávali s Andreou Bednárikovou, vedúcou programu podpory núdzového bývania organizácie Človek v ohrození na Ukrajine.

Od učiteľov a učiteliek dnes očakávame oveľa viac než len odovzdávanie vedomostí. Denne sprevádzajú deti náročnými témami a často suplujú úlohy, na ktoré ich nikto nepripravil. Kto však pomáha im?

Počas našej májovej cesty sme na vlastnej koži zažili časť reality, ktorej Ukrajinci a Ukrajinky čelia každý deň. Táto skúsenosť nás však neodradí. Naopak – utvrdzuje nás v tom, že pomoc má zmysel a že v nej musíme pokračovať.

Deti v Černihive sa počas poplachov ukrývajú v pivnici neďalekého kostola, žiaci a žiačky lýcea v Konotope sa pre nízku kapacitu krytu dostanú do školy iba párkrát do roka. Aj pre ne sme spustili kampaň na obnovu školských krytov.

Monika je jednou z mnohých rómskych žien, ktoré už v prvej sekunde stretnutia s nimi vyvrátia mýtus o tom, že sa im nechce pracovať — jednoduchou, no priamou otázkou: „Máte pre mňa prácu?“ Toto je jej príbeh.

Doručili sme prvých šesť generátorov do nemocnice, školy a vodární v Sumskej oblasti. A nebolo to vôbec jednoduché.

Chlad sťažuje už beztak ťažkú situáciu. Mrazy klesajú k mínus 20 a ruské útoky na energetickú infraštruktúru neustávajú.

Vyše 200 súprav s hygienickými pomôckami sme rozdali vnútorne presídleným Ukrajinkám, ktoré museli opustiť svoje domovy.

Ekonomické a sociálne nerovnosti v krajine za posledných 15 rokoch prehlbuje obrovský príval utečencov a odliv mozgov.

Vojna na Ukrajine prináša vnútorne presídleným ľuďom aj permanentný strach z nadchádzajúcej zimy. Budú mať čím zakúriť?

Kedysi krajina záhrad a sadov sa zmenila na krajinu nádrží a cisterien. Ich výrobcovia zažívajú obdobie veľkých ziskov.

Priemerná libanonská domácnosť dnes platí 44 % svojho príjmu za elektrinu z generátora. Chudobnejšia až 80 %.