Kubáncov Obamova návšteva potešila, nadobudli pocit, že sa staré chladné medzinárodné vzťahy so svetom darí zlepšovať. Veď ku Kube sa ako k priateľovi postupne stavia aj Európska únia, jej politický líder Raúl Castro sa pre zmenu snaží pred svetom budovať imidž Kuby ako ideálnej dovolenkovej destinácie.
Zdanie však môže byť klamlivé.
„O ľudských právach sa Castro naďalej vyjadruje tak, že sa na Kube dodržiava iný typ ľudských práv ako inde na svete. Koncept univerzality ľudských práv mu zjavne veľa nehovorí,“ podotýka projektová manažérka pre Kubu z organizácie Človek v ohrození Alexandra Kubizniaková.
Symbol Sevilla Martinez
Na Kube čas plynie stále pomaly. O ľahkom živote sa tu tiež hovoriť nedá. Hoci sa Castro snažil v marci tohto roku novinárov a verejnosť presvedčiť, že nijakí väzni svedomia na Kube už dávno nie sú, porušovanie ľudských práv a perzekúcie nepohodlných sa na Kube stále dejú. Dôkazom toho je prípad Yobela Sevilla Martineza z Guantanáma, ktorého pred pár dňami na Kube odsúdili na päť rokov väzenia s "nápravnými prácami".
Aký zločin spáchal tento muž? Zdá sa, že najmä ten, že je ľudskoprávnym aktivistom. Organizácia Človek v ohrození sa preto pripája k ostatným organizáciám, ktoré sú týmto prípadom znepokojené a žiadajú jeho prepustenie.
Sevillu Martineza perzekuovala kubánska polícia ešte v júli 2015 spolu s jeho troma kamarátmi. Osem policajných mužov pribehlo k pouličnej bitke, ktorá sa strhla neďaleko neho, no namiesto zásahu proti bitkárom zasiahla proti štyrom ničnetušiacim mužom. O rok neskôr, len pred pár dňami, obvinili Sevillu Martineza z napadnutia dvoch policajtov, ktoré sa malo skončiť fraktúrami. Ten sa však v skutočnosti bitky na ulici nezúčastnil, dostal na ruky putá a na policajnej stanici strávil zadržaný 72 hodín.
„Som obvinený z ublíženia dvom policajtom, ale žiaden spútaný človek nedokáže ublížiť inému,“ povedal.
Ktorú ruku mu to zlomil?
Mnohí už dlhšie poukazujú na hlavný modus operandi štátu, ako zneškodniť a odsúdiť aktivistov – použiť vymyslené obvinenia a zabrániť im tak v práci. Lebo politickí väzni na ostrove slobody svoje miesto nemajú – kazia mu totiž imidž. „Vláda sa stále snaží svojimi trikmi stíhať ľudskoprávnych aktivistov nespravodlivo. Taká je tu politika,“ tvrdil kubánsky aktivista.
Polícia ho prepustila až po troch mesiach väzby. Netušil však, že voči jeho osobe začali vyšetrovanie a obvinili ho z ublíženia na zdraví policajtov. Celé vyšetrovanie však pôsobí zmätočne. Súd trikrát odročili. Na strane obhajoby povolil súd len jedného svedka, na strane obžaloby štyroch. Súdu sa zúčastnili aj zranení policajti. Jeden z nich si nepamätal, ktorú ruku mu kubánsky aktivista údajne zlomil.
Výsledok súdu z 29. júna je takýto - pomocné práce a väzenie na päť rokov. Rozsudok sa stal platným dnes, 13. júla.
Bez spojenia so svetom
Prístup na internet v krajine nemajú jednoduchý ani len kubánske elity. Až v júni minulého roka sprístupnila kubánska vláda prvý verejný wifi spot s možnosťou využitia len jedného megabitu na používateľa. V súčasnosti je takýchto miest v krajine menej ako 50. Populácii 11 miliónov Kubáncov to nestačí. Internet je pomalý, nespoľahlivý, extrémne sledovaný a navyše cena wifi za hodinu jej využívania stojí dva doláre, väčšine obyvateľov je tak internet stále neprístupný.
„Kubánskym aktivistom ale poskytuje prístup na internet niektoré veľvyslanectvá, napríklad české,“ približuje Kubizniaková.
Málo sa podarilo na Kube zmeniť aj v oblasti slobody fungovania médií. Všetky printové denníky, rozhlas aj televízia podliehajú priamej kontrole štátu. K jednému z prvých slobodných médií v krajine 14ymedio.com používatelia internetu v krajine ani nemajú prístup. Štát Kubáncom tento prístup blokuje.
Hoci si Kubánci môžu už v súčasnosti vďaka investičnému zákonu otvoriť malú reštauráciu alebo ubytovať turistov vo svojich domoch, zakázané majú stále predávať použité oblečenie či importovať alebo exportovať vlastný tovar. To je len v réžii štátu.
Spravodlivý súd bez šance
Vymožiteľnosť práva na Kube je podľa Alexandry Kubizniakovej v katastrofálnom stave. Kubánci, ale ani cudzinci sa na ostrove nedočkajú spravodlivého súdu. Sudcov riadi priamo vládna garnitúra, žiadne nezávislé právnické firmy nie sú povolené. Všetci právnici sú zamestnancami štátu. Skupina kubánskych nezávislých právnikov je ilegálna, oprávnenie zastupovať kohokoľvek na súde tak majú zakázané.
Šancou na zmenu by mohli byť voľby v roku 2018. Tie sú síce na ostrove pravidelnou súčasťou politického života, no jedinou legálnou politickou stranou v krajine je naďalej len Komunistická strana Kuby. A to aj napriek tomu, že o registráciu požiadalo niekoľko ďalších politických zoskupení. Žiadne z nich nedostalo odpoveď o ich platnosti a schválenej registrácii.
„Občianski aktivisti na Kube sa v súčasnosti snažia formovať nezávislé iniciatívy, z ktorých by v momente volieb mohli vzniknúť nové kandidujúce politické strany. Režim bol však za posledné štyri mesiace extrémne obozretný,“ vysvetlila Kubizniaková s tým, že vláda má špeciálne bezpečnostné opatrenia, napríklad domáce väzenie či vypočúvanie, aby aktivistov umlčala.
Šetriť na víza aj niekoľko rokov
Teoreticky má každý Kubánec právo a možnosť krajinu od roku 2013 na určitý čas opustiť. V praxi je ale toto povolenie nedostupné pre väčšinu obyvateľov. Šetriť na víza a letenky by pri mzde 22 dolárov za mesiac museli niekoľko rokov.
A tých, ktorým sa vycestovať do zahraničia podarilo, obťažujú po návrate domov úrady, ktoré ich predvolávajú na výsluch.
Organizácia Človek v ohrození preto stále apeluje na predstaviteľov medzinárodnej komunity, najmä na Európsku úniu, aby sa pri súčasnej situácii neprestávala venovať vážnym porušovaniam ľudských práv na Kube.Autorka: Diana Burgerová
