Voda: výpadky napájania, 40 % strát a nedosiahnuté denné minimum
S vodou je to veľmi podobný, a zároveň trošku odlišný príbeh ako s elektrinou. Vodárne boli schopné pokryť do roku 2019 väčšinu potrieb. Elektrina bola dostupná, čerpadlá čerpali a pumpy pumpovali. Keď však prestala prúdiť elektrina, prejavili sa problémy. Úprava a čerpanie sa obmedzilo a v najhorších obdobiach sa nepodarilo zaobstarať ani len 35 litrov vody na hlavu, čo je pod minimálnou hranicou humanitárneho štandardu, ak sa nejedná o stanový tábor alebo náhlu krízu.
Ukázalo sa, že sa 40 % vody sa stratí v infraštruktúre, či už únikmi, alebo dokonca krádežami. Do roku 2019 to nebolo považované za závažný problém, pretože sa voda pumpovala a čerpala tak, aby dorazila tam, kam bolo treba stoj čo stoj. Elektriny bol predsa dostatok. Opäť vidíme akúsi patológiu s opomínaním investícií do kritickej infraštruktúry a sanáciu jedného problému zdrojmi, ktoré sa v daný moment zdajú samozrejmými. A keď neboli peniaze na elektrinu, neboli ani na nutné opravy, údržbu a potrebný personál.
Pred rokmi som dve sezóny brigádoval na lokalite zamorenej ropnými látkami. Systém premývania zeminy vodou pomocou desiatok čerpadiel mi ukázal háklivosť týchto zariadení na výkyvy v dodávke prúdu a potrebu neustálej údržby. Čerpadlá možno znefunkčniť veľmi jednoducho, či už prehrievaním, prepálením poistky, a pri zložitejších a menej dostupných zariadeniach sú náklady na opravu značné. V Qubaját, oblasti, kde Človek v ohrození pomohol budovať zavlažovaciu infraštruktúru som narazil na čerpaciu stanicu zásobujúcu celú obec a priľahlé osídlenia, ktorá je dlhodobo vypnutá. Zdroj vody sa nachádza v hĺbke 400 metrov, neustále výkyvy v dodávkach elektriny spôsobili vypnutie 3-fázového čerpadla a momentálne sa nedá nahodiť. Len na vytiahnutie takého čerpadla z takej hĺbky a v nedostupnom teréne je potrebné vynaložiť niekoľko tisíceurové náklady. To zahŕňa žeriav, posádku, úpravu príjazdovej cesty a odbornú manipuláciu. Oprava vrátane tlakovej skúšky vyjde na ďalšie tisíce, ak sa nejedná o problém s motorom alebo ak nie je potrebné vymeniť celé zariadenie.
Hovoril som o tom s muchtarom okresu Qubaját, Tonym. Muchtar je volený zástupca štátu v danej oblasti, ktorý však nepodlieha samospráve. Tony je okrem iného podpredsedom miestneho poľnohospodárskeho družstva, pracuje vo svojom ovocnom sade a včelári. Potvrdil, že toto nie je ojedinelý prípad. Verí však, že pomalý príchod reforiem pomôže riešiť aj takéto ťažkosti. Hovorí sa totiž, že by Libanon mohol začať využívať StarLink pre pripojenie všetkých regiónov k rýchlemu internetu. Inteligentné a komunikujúce zariadenia i v rámci kritickej infraštruktúry by mohli pomôcť redukovať zbytočné poškodenia drahých čerpacích zariadení. Včasné údržbové zásahy a automatizovaná regulácia by neboli natoľko závislé na ľudskom faktore a údržbové tímy by mohli byť alokované adresne tam, kam je to potrebné, i personálnym obsadením, ktoré je dnes nedostatočné.
Konflikt na juhu krajiny spôsobil ďalšie poškodenia infraštruktúry na povodí rieky Litani, ktorá je chrbtovou kosťou zásobovania Libanonu vodou na výrobu elektriny, poľnohospodárstvo a dennú spotrebu.
Litani a Qaraoun: suchá 2025 a výpadok hydroelektrární
Navyše v roku 2025 udreli najväčšie suchá v histórii meraní. Zásobovacie jazero Qaraoun na juhu údolia Bekáa, ktoré je súčasť povodia Litani, obvykle prijíma približne 350 miliónov kubíkov prítokov ročne. Dnes poklesli na 45 miliónov a znečistenie jazera spôsobilo, že voda z neho je vo veľkej miere nepoužiteľná. Hladiny tokov poklesli natoľko, že ani zostávajúce vodné elektrárne na Litani nemôžu vyrábať elektrinu.
Strešné nádrže a cisterny: dostupnosť vs. kvalita a bezpečnosť
Libanon, predtým krajina záhrada a sadov, sa zmenil na krajinu nádrží a cisterien. Výrobcovia a dovozcovia nádrží zažívajú obdobie obrovských ziskov. Dovozcovia vody v cisternách podobne. Najdostupnejšie nádrže pritom nie sú vhodné na skladovanie pitnej vody a voda dovážaná v cisternách opäť podlieha veľmi slabým reguláciám.
V takejto vode sa objavujú rôzne patogény vrátane E. coli a fekálnych baktérií a to vo viac než 50 % náhodných odberov. Bez pravidelnej údržby a vhodných filtrov takáto voda nie je vhodná ani len na umývanie riadu, nie to na pitie.
Faraónova pomsta – tento zľudovelý výraz poznajú snáď všetci, ktorí niekedy dovolenkovali na Blízkom východe. Často je spôsobená konzumáciou zeleniny umytej v neošetrenej vode, jej priamym pitím, alebo len vyčistením si zubov kefkou v nej namočenej. Nesie so sebou prinajmenšom zažívacie tažkosti. To je jeden z ľahších následkov kontaminácie vody. Prešiel som si niečím takým niekoľkokrát. Je to riziko povolania a tiež obľuby v cestovaní. Preto na misii na všetko, čo súvisí s jedlom a pitím, či ústnou hygienou používam balenú vodu. Áno, i na varenie, pretože nikdy neviete, kde zostane kvapôčka neprevarenej vody. Každá nerozvážnosť ma tak môže stáť vyradenie z prevádzky na niekoľko dní. Dlhé cesty minibusmi sa stávajú neuskutočniteľnými a všetky ostatné povinnosti sa stanú s istotou trápnymi príhodami. V odľahlých lokalitách pri nedostatku pitnej vody môžu vyústiť v boj o zdravie či život.
Záver: prepojené krízy a rast nerovností
Previazanosť týchto dvoch kríz - elektriny a vody - je zjavná a riešenia sú v nedohľadne. Kapitalizujú na nich tí, ktorí mali prostriedky túto príležitosť využiť a vplyv na prehlbovanie nerovností v spoločnosti je obrovský.
Z Bejrútu Ján Ostrolucký, koordinátor Človeka v ohrození pre mimoriadne situácie
