Návšteva starých rodičov bola doteraz veľmi zriedkavá udalosť. Aspoň pre mňa. Bývali sme od nich síce len 60 km, ale poznáte to. Domáce úlohy, zábava, koníčky, leňošenie, "nemám čas", a podobné výhovorky. Taktiež nás možno odrádza generačný rozdiel a iné myšlienkové pochody. Sú to proste bytosti, ktoré zažili vojnu, komunizmus, nežnú revolúciu a sú na dôchodku, ktorý je úplne iný ako si ho predstavovali. A mne to dosť vysáva energiu, keď musím stále počúvať čo všetko sa udialo vo svete. Havárie, úmrtia, rozvody, a aký je tento svet zkazený.
Nepáči sa mi to. Od kedy som počul myšlienku: ,,Nepozerám správy, lebo je to zbytočné mrhanie časom. Nemôžem si to dovoliť ani po finančnej stránke - to ako by ma to demotivovalo pri práci. Ak bude na tomto svete veľmi zle, tak verím, že mi to určite niekto povie. A nemusím poznať všetky detaily.", tak sa ňou riadim. Teda, snažím sa. Ale teraz vážne. Celkovo pozeranie TV som obmedzil na 2-3 hodiny týždenne. Aj to ju pozerám iba keď som doma, alebo niekde na návšteve. Ináč nechápem, prečo keď je človek na návšteve, tak je pustená televízia? Je to aj u Vás, či len ja chodím na také návštevy? Samozrejme návyk sa nedá len tak dať preč, treba ho niečím nahradiť. Ja som pozeranie TV nahradil čítaním kníh.
Ale späť ku starým rodičom. Sú to úžasne skúsení ľudia. Majú toho toľko odžité, a predsa to nedokážeme oceniť. Aspoň ja sa im neviem zatiaľ naplno odvďačiť. Možno je to len tým, že 20 rokov svojho života som nebol vďačný. Bol som síce šašo a optimista, ale nebol som vďačný. Slovko ,,ďakujem" som skoro vôbec nepoužíval.
Ale život je zmena. Pozitívna zmena. Preto pri dnešnej návšteve starých rodičov, som sa cítil úplne super. Porozprávali sme sa, zasmiali sme sa. A poďakoval som sa im, že ma prijali, aj keď nečakane. A tak to má byť. Bez zapnutej televízie. Síce vypočul som si rady, aby som si dával pozor na cestách, či už v taxíku, alebo v súkromnom aute, lebo ľudia sú všeliaký. To ináč sa ma pýtajú aj zákazníci, ktorých vozím. ,,A nebojíte sa?" ,,Nie, čo sa má stať, stane sa tak či tak." Ale tentoraz som si ich rady zobral ku srdcu a vypočul si ich s láskou a pokorou. Celkovo nálada u starkých bola dneska iná. Možno to bolo aj práve tým, že ja som bol naladený na inú, pozitívnejšiu strunu.
Ináč som dostal aj darček na Mikuláša. Kedže nevedeli, že prídem, tak mi nabalili mlieko, tuniaka v konzerve, čokoládu, mandarinku, a vyprážaný karfiol (na večeru). Zatiaľ môj najlepší mikulášsky balíček. Viete prečo? Lebo som ho dostal z lásky a úprimne. Nevravím, že tie doterajšie neboli také. Ale tento je aj tak najlepší, lebo je improvizovaný, netradičný.
Starká, ak by som jej to nevyhovoril, by mi nabalila ešte aj iné mňamky "z kuchyne starej matere", ale môžem sa pochváliť, že teraz už aj ja, okrem Chucka Norrisa, som dokázal presvedčiť starú mamu, že nie som hladný a že mám aj doma čo jesť.
Znova neviem ako toto celé ukončiť, asi tak, že som došiel v zdraví domov a píšem Vám. Ďakujem, že ste ochotní to čítať, aj keď mám v tom chyby .. síce ja ich nevidím, ale určite sa tu nájdu.
P.S.: Od dneska budem starých rodičov navštevovať častejšie.
Krásny Mikulášsky večer všetkým,
BrightCrystal
