Kmeň Komančov mal radu starešinov nejakou náhodou 17.11. na sviatok, kedy boli Komanči porazení bledou tvárou. Asi sa im zacnelo po revanši, odplate, preto náčelník Čosamuhubanezastaví zvolával celý kmeň vlastnými ústami, pretože k nemu chýry o mobiloch a výdobytkoch elektroniky ešte nedošli, za účelom vymyslenia taktiky odplaty a ako po sebe pozametať stopy a potom sa žiaden zlý skutok nestal ani náhodou. Náčelníka teraz bolí huba, možno nie z rečí. Chvíľu bude asi na prérii ticho, čo by prérií pomohlo. Lepšie by bolo, ak by si ho k sebe zavolal na koberček, či čo to tam majú, veľký Manitú, čo má nad ním moc a patronát a drží mu kasu. Veľký náčelník Čosamuhubanezastaví tak prestáva komunikovať, takže sa mu asi huba zastaví, zdá sa, že len dočasne. Bútľavá vŕba čo rástla vedľa jeho vigvamu, čo ho musela počúvať, vyschla. Vraj, že globálne oteplenie. Náčelník susedného kmeňa komančov Usmievajúcesaslniečko, sa usmieva z každej svojej fotky čo visia vo vigvamoch jeho kmeňa a aj toho spriateleného. Nik nevie prečo tam visia, vraj že predčasne a dočasne, hovorí potajme celá préria.
Istý ústav ponúka ubytovanie a starostlivosť pre svojich pacientov na stálo. Červený náčelník Čosamuhubanezastaví, ako sa vyjadril na početných zhromaždeniach pri táborovom ohni, kde sa ohnivá voda podávala a aj pila, sľuby sľubovali a lúpežné plány kuli, že tam nastúpi, lebo mu tam pobyt sľubovali, iba vo funkcii náčelníka toho ústavu, inak tam odmieta nastúpiť. Bolo mu to zamietnuté, predsa náčelník ústavu a byť aj jeho pacient, to je nezlučiteľnosť funkcii! A znova odmietol komunikovať s každým, čo mal na neho nejakú otázku. Ani meno neprezradil v úlohe utajeného svedka, agenta zahraničného. Veď nemôže, lebo ho huba bolí. Iba s Poblížnounáčelníka, ktorú si brával v noci aj pod deku si porozumel. Akcia ústavu „dvaja za cenu jedného“ a aj pri výrazných pobytových zľavách tak skončila neúspechom. Možno pomôže odťahovka, či predčasný dôchodok, alebo diagnóza.
Červení bratia rozdelených kmeňov znova zakopali medzi sebou vojnovú sekeru a vykopali novú voči bledým tváram.
Neveriaci Tomáš neverí čo narobil, keď začal robiť. Nemusel by robiť, veď nevie robiť, ani pracovať. Čo narobíš?
Zavádza sa prarodičovský dôchodok, sesterský, bratský, susedský, priateľský. Výška dôchodku sa bude losovať.
Dôchodcovia sú v kurze. Všetci z prérie by im radi dvíhali dôchodky, čo je dnes dosť populárna téma a pretekajú sa v rozdávaní Eur, pôvodne aj v korún, získaných od dôchodcov, čo si na ten dôchodok celý život sporili. Krajina sa tvári, že im dáva z celej svojej srdečnej duše a zo svojho. Preto rozdáva 13. 14. aj 17. dôchodok. Konečné čiastky rozdelia na mesiace a ten bude len jeden s pôvodnou výškou dôchodku na mesiac. Nepriatelia národa a prostitútky, neštátne organizácie, budú dôchodky, dary, príjmy, odovzdávať späť, hoci aj na splátky, na čo im banky poskytnú výhodné úvery.
Dôchodcovia pite! Len tak uvidíte dojnásobné dôchodky.
Istý ujko začal čítať za rečníckymi pultami bez papiera. Tlmočník nestíhal, nerozumel a zmenil prácu. Novinári to tiež zabalili a už sa neukážu.
Stúpa spotreba lepiacej pásky, čo rozdáva a aktívne prelepuje huby sám náčelník Čosamuhubanezastaví aj so svojimi súkmeňovcami, červeným bratmi, svojim oponentom, bledým tváram, vlastne nepriateľom na smrť a na večné časy a nikdy inak!
Už zase sa chystá nový sviatok. Samozrejme počas neho sa pracovať nebude, obchody otvorené nebudú, chcú to tu niektorí teraz hlásať. Aj tu by sa niektoré ústa mohli prelepiť páskou. Zdá sa, že sa ku prosperite tak skoro nedopracujeme, keď pracovať nebudeme a ani príliš nechceme.
Všetky cesty nevedú do Ríma, niektoré aj do Grécka. Tie slovenské nemajú šancu niekam doraziť.
Štát chce garantovať operácie a včasnú zdravotnú pomoc. Zatiaľ garantuje zubatú, ale stretnutie s ňou neuhrádza zdravotníctvo, naopak, krajina si prilepší a zníži svoju réžiu.
----
Možno zas niekedy tu stretko. Možno...
