Vitajte v krajine, kde sa platí za všetko. Najmä za hlúposť, za výsledky volieb. Máte to na tanieri, máte to v telke, v peňaženke. Všade. Tak si vychutnajte dane z hlúposti, neschopnosti, z toho vygenerované.
Štát je vysoko kreatívny vo vymýšľaní daní. O vlastnom šetrení sa to povedať nedá. Takže zopár návrhov daní v jeho podaní:
Daň zo vzduchu: Nový pilier štátneho rozpočtu
Motto: Dýchaj, ale s rozvahou. Vitajte v krajine, kde sa aj nádych stáva luxusom. Slovensko vstupuje do novej éry, éry, kde vzduch už nie je zadarmo. Zavádza daň zo vzduchu, ktorá má pomôcť štátnemu rozpočtu a zároveň motivovať občanov k „zodpovednému dýchaniu“. Seniori nad 75 rokov: majú nárok na 10 bezplatných nádychov denne. Študenti: musia dýchať len počas prestávok, inak platia plnú sadzbu Politici: dýchajú bez obmedzení – ich výdychy sú považované za „strategické výstupy.“ Aj prdy.
Očakávaný výnos
Ministerstvo financií predpokladá, že daň zo vzduchu prinesie do rozpočtu 1,2 miliardy eur ročne. Tieto prostriedky budú použité na: Výstavbu nových úradov pre kontrolu dýchania, na dotácie na „alternatívne dýchanie“ – napr. cez štátne rúška. Vývoj aplikácie „Dýchaj zodpovedne“ – sleduje počet nádychov a posiela faktúru.
Záver
Možno sa to zdá ako vtip. Ale v krajine, kde sa daňová kreativita stáva národným športom, je každý nádych politickým aktom. Dýchajte opatrne, šetrne! A hlavne – nezabudnite si odložiť bloček, faktúru. Ľudia od úžasu prestanú dýchať...
Daň z pohľadu na Tatry – ak sa dívate dlhšie než 3 sekundy, platíte
Daň z pohľadu: Tatry len cez ružové blažené okuliare s predplatenou licenciou. Zdaňujú sa poplatky za výhľad, turistika s QR kódom, pohľad na prírodu ako platená atrakcia. Zriadi sa ministerstvo pohľadov, perspektívy, pohľadov do budúcna, minulosti a pohľadu do prázdnej peňaženky.
Daň z ticha – ak si užívate pokoj, štát to klasifikuje ako „luxusný zážitok“
to predsa nie je normálne aby bolo ticho. To je predsa predohra na prevrat. Pokoj je luxusný zážitok. Ak si užívate ticho, štát to klasifikuje ako „neoprávnený oddych“ a ticho pred búrkou. To už je podozrivé. Daňami sa zalepia ústa frflošom, opozícii, novinárom, vedátorom. Bude ticho až-až!
Daň z dažďa
– ak vám zaprší na pozemok, ide o „neplánované zavlažovanie“ zo štátnych mrakov, kde sa vyparili štátne financie a za vodu sa musí platiť. Boh dažďa Zeus, štátni tajomníci Poseidón a Iris na čele ministerstva vody, povodní, to tu zatopia koaličnými kalnými vodami. Potom sa splavia do Jadranu na povestných jachtách, pardón, archách sociálnej záchrany.
Daň z nádeje: Posledná kvapka
Optimizmus je nebezpečný. Nádej ako nelegálna substancia, zavedie sa štátna regulácia emócií, prídely, fondy, nádej na prídel. Daň z nádeje: Optimizmus je považovaný za nelegálnu substanciu. Každý, kto ráno vstane s pocitom „dnes to bude lepšie“, automaticky platí daň z emocionálneho zisku.
Kto to vymýšľa? ...
Daňový raj pre výberčích. Stredovek, normalizácia všetkého druhu, taká akú sme my starší, už zažili. Boľševická.
Záver: Satira, alebo realita?
Možno sa smejeme. Ale možno už nie. Možno sme len zabudli, že zdravý rozum nie je daňový únik. A že krajina, ktorá trestá pohľad na oblohu, potrebuje viac než len nový zákon — potrebuje nový kompas.
Možno sa to zdá ako vtip. Ale v krajine, kde sa daňová kreativita stáva národným športom, je každý nádych politickým aktom.
Prepadák ekonomiky, posledné sito, samotné dno. Ekonomické, morálne. Zopár "úspechov" výsledky:
Slovenská ekonomika v roku 2025 zaznamenala spomalenie rastu a niektoré ukazovatele naznačujú mierny prepad oproti predchádzajúcim obdobiam:
Hrubý domáci produkt (HDP)
V 1. štvrťroku 2025 sa HDP zvýšil len o 0,9 %, čo je najpomalší rast za posledné dva roky.
Hoci domácnosti a verejný sektor stále podporovali spotrebu, investičná aktivita klesla o 8 %, čo je už tretí štvrťrok v záporných hodnotách.
Nezamestnanosť
Miera nezamestnanosti sa síce drží na historicky nízkej úrovni 5,3 %, ale zamestnanosť ako celok klesla o 0,2 %, čo naznačuje stagnáciu trhu práce.
Mzdy a inflácia
Priemerná nominálna mzda vzrástla na 1 518 €, čo je medziročný nárast o 4,9 %.
Avšak reálny rast miezd bol len 1 %, kvôli zvýšenej inflácii, ktorá dosiahla 3,9 %.
Vplyv vonkajšieho prostredia
Slovensko čelí globálnej neistote, obchodným bariéram a slabému zahraničnému dopytu, čo tlmí export a investície.
Konsolidácia verejných financií tiež obmedzuje domácu spotrebu.
Čo to znamená?
Slovensko sa síce neprepadlo dramaticky, ale ekonomika sa spomalila, a to najmä kvôli:
slabému investičnému apetítu,
rastúcim cenám,
a neistote v globálnom obchode.
Slovensko sa v roku 2025 ocitlo v zložitej pozícii, kde sa kombinujú ekonomické výzvy, politická nestabilita a slabnúca dôvera investorov. Pozrime sa na to podrobnejšie:
Medzinárodná dôvera voči Slovensku: čo sa deje?
Ekonomické signály
Najnižší rast HDP v rámci V4: Slovensko má predpokladaný rast len okolo 1,5–1,7 %, zatiaľ čo Česko, Poľsko a Maďarsko rastú rýchlejšie.
Slabé čerpanie eurofondov: Ministerstvo financií varuje, že nízka absorpcia EÚ zdrojov môže znížiť tvorbu kapitálu a spomaliť rast.
Zvýšený protekcionizmus vo svetovom obchode (napr. clá medzi USA, EÚ a Čínou) môže znížiť slovenský HDP až o 0,5 % ročne.
Nízka transparentnosť rozhodovania, časté zmeny zákonov a slabá komunikácia s verejnosťou znižujú dôveru investorov.
Dôsledky pre Slovensko
Zahraniční investori sú opatrní, najmä v technologických a inovačných sektoroch.
Ratingové agentúry zatiaľ neznížili hodnotenie Slovenska, ale upozorňujú na riziká spojené s politickou stabilitou.
Spotrebiteľská dôvera je síce mierne stabilizovaná, ale domácnosti míňajú opatrne.
Čo by mohlo pomôcť?
Konzistentná hospodárska politika a zrozumiteľné reformy.
Zvýšenie čerpania eurofondov a investície do infraštruktúry, digitalizácie a obnoviteľných zdrojov.
Obnova dôvery verejnosti cez transparentnosť, odbornosť a dialóg.
(Ďakujem za pomoc AI)
