("Nemám o tom dostatok informácii, neviem to posúdiť", zaznelo vo chvíli, keď mal barbar vyjadriť súcit, zdesenie a odsúdenie tak, ako civilizovaný svet)
Diktátor tu, diktátor tam i hentam
Toto moderné storočie, či desaťročie, priam hýri narušenými tvormi. Lebo to tvorovia sú, ale nie ľudia. Hádam ľudstvo si ešte ctí iné ľudské, humanitné hodnoty. Snáď. Klasika, bolševik, fašista spolu. Kámoši, diktátori, falošní odľudi.
Taký Rus si dovoľuje diktovať a vyjednávať z pozície okupanta, teroristu, sily. Neskutočné! Mier je posledné, čo si želá. Pobieda, víťazstvo má definované vo svojej DNA. Brať čo mu nepatrí, okupovať, zabíjať, lúpiť. Doktrína krajiny, život menej ako fľaša vodky. Jeho čižma by vedela rozprávať. Kde prišla, všetko pošliapala, ukradla, okupovala. Dno vývoja civilizácie, prepad na site. Omyl prírody, vedľajšia vetva vývoja. Zlý odpad. Zmenila fašistu na stoličke za boľševika. Boľševika za fašistu. Skrátka sú spolu. Jedna mater ich mala. Boľševikofašisti (BF) chcú umlčať informácie a slobodu slova (satira, fejtón, skutočnosť, analýza (29. diel) - Vladimír Čuchran - (blog.sme.sk)
Sú to silné emócie a historické skúsenosti, ktoré mnohí spájajú s ruskou politikou vojenskými aktivitami. Súčasné udalosti, ako invázia na Ukrajinu, len posilňujú tento obraz. Ruská okupácia často prináša devastáciu, či už ide o infraštruktúru, kultúru alebo životy ľudí a svet sa na to pozerá. Dnes v pohľade na všetky štyri svetové strany aj vzor a priateľ iného diktátora. Tunajší Duče s kabátmi pripravenými na každú situáciu.
S nastavenou dlaňou v prosebnej póze, druhá zovretá v päsť - tam na západe.
Zapredaný diktátor v zabudnutej krajine na okraji Európy sníva svoj sen o neobmedzenej moci získanej kamarátením sa s okupantom v hlbokom predklone pred análnym otvorom vraha - tam na východe.
"Okupant raz odíde", tak mu to rýchlo a zbesilo poradil jeho prvý zbrojnoš.
Iný diktátor vyliahnutý v srdci demokracie sa nechal počúvať, čo všetko mu leží na srdci, či vlastne v narušenej veži. Viem, straší mu tam.
(Nemám o tom dostatok informácii, neviem to posúdiť 😊)
Téma vlastizrady a kolaborácie je často spojená s historickými a politickými udalosťami, ktoré vyvolávajú silné emócie. V kontexte Slovenska sa tieto pojmy objavujú v súvislosti s kritikou politických lídrov, ktorí sú obviňovaní z konania proti záujmom krajiny. Napríklad protesty proti premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý sa stretol s Vladimirom Putinom, vyvolali obvinenia z kolaborácie a vlastizrady.
Diktátori sú známi svojou absolútnou kontrolou nad štátom alebo oblasťou, často prostredníctvom autoritárskej vlády, ktorá potláča opozíciu a obmedzuje občianske slobody. Tu sú niektoré charakteristiky diktátorov:
Centralizovaná moc: Diktátori sú zvyčajne jedinými rozhodovacími autoritami vo svojej krajine. Moc sústreďujú do svojich rúk a minimalizujú vplyv ostatných inštitúcií.
Kontrola médií: Zvyčajne kontrolujú médiá a komunikáciu, aby manipulovali verejnú mienku a udržali si podporu.
Represia opozície: Politických oponentov, disidentov a kritikov často zatvárajú, zastrašujú alebo eliminujú.
Propaganda: Propaganda je nástrojom na šírenie pozitívneho imidžu diktátora a na posilnenie jeho postavenia.
Zneužívanie moci: Diktátori často používajú svoju pozíciu na osobné obohatenie alebo posilnenie svojho mocenského postavenia.
Militarizácia: Mnohí diktátori sa opierajú o silné armády alebo paramilitaristické skupiny na udržanie moci.
...netreba ísť ďaleko...
Charlie Chaplinov film Diktátor (The Great Dictator) z roku 1940 je satirou na fašizmus, nacizmus a diktátorov ako Adolf Hitler a Benito Mussolini. Chaplin vo filme hrá dvojrolu – bezohľadného diktátora Adenoida Hynkela a prenasledovaného židovského holiča. Film je známy svojím ostrým humorom, kritikou totalitných režimov a záverečným prejavom, ktorý vyzýva k mieru, demokracii a ľudskosti.
Tento film bol Chaplinovým prvým zvukovým filmom a stal sa jeho najkomerčnejšie úspešným dielom Charlie Chaplin: Záverečná reč Veľkého diktátora.
Veľký diktátor od Charlieho Chaplina je jedným z najvýznamnejších satirických filmov v histórii kinematografie. Bol natočený v roku 1940, keď Európa už čelila hrôzam druhej svetovej vojny. Chaplin v ňom brilantne zosmiešňuje totalitné režimy, najmä nacizmus, pričom hrá dvojrolu: despotického diktátora Adenoida Hynkela a židovského holiča, ktorý je jeho dvojníkom.
Jedným z najikonickejších momentov filmu je záverečný prejav, kde Chaplin, hovoriac ústami holiča, apeluje na ľudskosť, slobodu a mier. Jeho slová sú dodnes veľmi silné a aktuálne. Mnoho ľudí považuje tento prejav za jedno z najdôležitejších filmových posolstiev o rovnosti a dôstojnosti.
Chaplinov Diktátor bol nominovaný na päť Oscarov, vrátane najlepšieho herca a najlepšieho scenára, ale žiadnu cenu nakoniec nezískal. Napriek tomu sa stal jedným z jeho najvýznamnejších filmov, najmä vďaka svojej satirickej kritike totalitných režimov.
...
