Politická kultúra na Slovensku
Politická kultúra na Slovensku je komplexný fenomén, ktorý zahŕňa hodnoty, normy a správanie politikov a občanov v politickom procese. Súčasnú politickú kultúru na Slovensku výrazne ovplyvnili kľúčové politické, ekonomické a sociálne udalosti po novembri 1989, keď padol komunizmus a začala sa formovať nová demokratická spoločnosť.
V médiách a verejnej diskusii sa často hovorí o nízkej politickej kultúre, čo sa prejavuje napríklad v nedostatočnej transparentnosti, korupcii a nedôvere občanov voči politickým inštitúciám. Na druhej strane, existujú aj snahy o zlepšenie politickej kultúry, napríklad prostredníctvom iniciatív na podporu čestného a zodpovedného správania politikov
Nekultúrna, arogantná, nenávistná a vraj zástupkyňa národnej kultúry, je v ringu a rozdáva rany zo zahraničia.
Podľa Ústavy Slovenskej republiky, ústavní činitelia, ako sú prezident, poslanci Národnej rady, členovia vlády a ďalší, musia mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Ústava neumožňuje, aby ústavní činitelia mali trvalé bydlisko v zahraničí
ústava:
Čl. 74
(1) Poslanci sú volení vo všeobecných, rovných, priamych voľbách s tajným hlasovaním podľa zásad pomerného zastúpenia.
(2) Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
(3) Územie Slovenskej republiky tvorí pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky jeden volebný obvod.
(4) Podrobnosti o voľbách poslancov ustanoví zákon.
Rozdiel medzi trvalým pobytom a bydliskom je v právnom a administratívnom význame:
Trvalý pobyt:
Je to oficiálne registrované miesto, kde má osoba nahlásený svoj pobyt.
Používa sa na administratívne účely, ako je vydávanie občianskeho preukazu, volebné právo a iné právne záležitosti.
Trvalý pobyt je zapísaný v registri obyvateľov.
Bydlisko:
Je to miesto, kde osoba skutočne žije a trávi väčšinu svojho času.
Môže sa líšiť od trvalého pobytu, napríklad ak niekto pracuje alebo študuje v inom meste alebo krajine.
Bydlisko nemusí byť oficiálne registrované.
? Zahraničná agentka?
Ministerka Martina Šimkovičová má trvalý pobyt v Rakúsku, kde žije už približne desať rokov. Tento fakt by jej však mohol komplikovať politickú kariéru, pretože pre kandidatúru v parlamentných voľbách na Slovensku je potrebné mať trvalý pobyt na území Slovenska
21.8.1968 - invázia, okupácia a začiatok normalizácie, útlaku a neslobôd
V noci z 20. na 21. augusta 1968 začala invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, ktorá mala za cieľ potlačiť reformný proces známy ako Pražská jar. Okupácie sa zúčastnili vojská Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Celková sila inváznych vojsk bola približne 500 000 vojakov, 6 300 tankov, 2 000 diel a 800 lietadiel.
Invázia mala za následok zastavenie demokratizačných reforiem a začiatok obdobia tzv. normalizácie, ktorá znamenala návrat k prísnejšiemu komunistickému režimu. Počas okupácie zahynulo v Československu najmenej 108 ľudí, z toho 37 na Slovensku
Úvod - August 1968 (21august1968.sk)
Normalizácia
Normalizácia v Československu je obdobie, ktoré sa začalo po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 a trvalo až do Nežnej revolúcie v roku 1989. Toto obdobie sa vyznačovalo návratom k represívnemu komunistickému režimu a potlačením demokratizačných snáh Pražskej jari.
Po invázii bolo vedenie krajiny nútené podpísať Moskovský protokol, ktorý stanovil základy pre normalizáciu. Tento proces zahŕňal obnovu vedúcej úlohy Komunistickej strany Československa (KSČ), potlačenie opozície a upevnenie vzťahov so Sovietskym zväzom.
Normalizácia priniesla obmedzenia občianskych slobôd, ako napríklad cenzúru médií, obmedzenie slobody prejavu a zhromažďovania, a perzekúcie voči disidentom. Napriek tomu, že represie neboli také brutálne ako počas stalinizmu, mnohí ľudia boli prenasledovaní a diskriminovaní
Na stenách následne čoskoro vtedy visel portrét súdruha Husáka, normalizátora, toho istého, čo sa mu klaňali dnešní papaláši:
Áno, je to pravda. Predseda vlády Robert Fico, spolu s podpredsedami parlamentu Ľubošom Blahom a Andrejom Dankom, sa zúčastnili pietneho aktu pri hrobe Gustáva Husáka v bratislavskej Dúbravke. Tento akt sa konal pri príležitosti 111. výročia narodenia bývalého komunistického politika.
Tento čin však vyvolal kontroverzie a kritiku, najmä zo strany neziskovej organizácie Post Bellum, ktorá upozorňuje na manipuláciu histórie a adorovanie komunistických vodcov. Organizácia zdôrazňuje, že je dôležité si uvedomovať historickú pravdu a nebudovať mýty okolo osobností, ktoré mali negatívny vplyv na demokratický vývoj krajiny.
Konečne vykopnutí...
Odchod vojsk Varšavskej zmluvy z Československa bol významnou udalosťou v histórii krajiny. Po takmer 23 rokoch vojenskej prítomnosti, ktorá začala inváziou 21. augusta 1968, sa posledné sovietske jednotky stiahli 19. júna 1991. Tento proces bol súčasťou širších politických zmien po páde komunistických režimov v strednej a východnej Európe.
Vyjednávania o odchode sovietskych vojsk začali krátko po Nežnej revolúcii v novembri 1989. Prvé sovietske jednotky opustili Československo už v máji 1989, ale úplné stiahnutie bolo dosiahnuté až po zložitých rokovaniach, ktoré vyvrcholili podpísaním dohody 26. februára 1990.
Vďaka Michael
Michael Kocáb zohral kľúčovú úlohu pri odchode sovietskych vojsk z Československa. Bol jedným z hlavných vyjednávačov a predsedom parlamentnej komisie pre dohľad nad odsunom sovietskych vojsk. Jeho úsilie a vytrvalosť prispeli k úspešnému ukončeniu takmer 23-ročnej prítomnosti sovietskych vojsk v krajine.
Kocáb bol známy svojou pevnou pozíciou a schopnosťou efektívne komunikovať s oboma stranami, čo bolo kľúčové pre dosiahnutie dohody o odsune. Jeho práca bola široko uznávaná a dodnes je považovaný za jednu z významných osobností, ktoré prispeli k demokratickým zmenám v Československu. Michael Kocáb prispel k dohode o odchode sovietskych vojsk z Československa niekoľkými kľúčovými spôsobmi:
Vyjednávanie: Ako predseda parlamentnej komisie pre dohľad nad odsunom sovietskych vojsk, Kocáb viedol intenzívne rokovania so sovietskymi predstaviteľmi. Jeho schopnosť efektívne komunikovať a vyjednávať bola kľúčová pre dosiahnutie dohody.
Politický tlak: Kocáb využil svoju politickú pozíciu a verejný tlak na urýchlenie procesu odsunu. Organizoval a podporoval rôzne iniciatívy, ktoré zdôrazňovali potrebu rýchleho a úplného stiahnutia vojsk.
Koordinácia: Spolupracoval s rôznymi vládnymi a nevládnymi organizáciami, aby zabezpečil hladký priebeh odsunu. Jeho koordinácia medzi rôznymi stranami pomohla minimalizovať konflikty a nedorozumenia.
Verejná podpora: Kocáb bol schopný mobilizovať verejnú podporu pre odsun vojsk, čo vytvorilo ďalší tlak na sovietske vedenie. Jeho verejné vystúpenia a mediálne kampane zvýšili povedomie o dôležitosti tejto otázky.
Osobná angažovanosť: Kocáb bol známy svojou osobnou angažovanosťou a odhodlaním. Jeho neúnavná práca a vytrvalosť boli rozhodujúce pre úspešné dokončenie procesu odsunu.
Tieto faktory spoločne prispeli k tomu, že sa podarilo dosiahnuť dohodu o odchode sovietskych vojsk z Československa.
Čo SNS spojí, ani človek nerozdelí
Táto fráza pochádza z Biblie a znamená, že manželstvo je posvätné a nerozlučné spojenie, ktoré by nemalo byť rozdelené ľudským zásahom. Je to často používané pri svadobných obradoch na zdôraznenie dôležitosti a trvalosti manželského zväzku.
Áno, Slovenská národná strana (SNS) navrhuje, aby poslanci Národnej rady SR mohli vykonávať sobáše. Predseda SNS, Andrej Danko, verí, že táto zmena prinesie nový rozmer do civilných obradov na Slovensku a posilní úlohu poslancov v spoločnosti. Ak bude návrh schválený, zákon by mohol nadobudnúť účinnosť už začiatkom budúceho roka.
Teda fakt, takéto blízke stretnutie tretieho druhu s plochozemcami zanechá akiste doživotnú traumu u všetkých svadobčanov.
