Vojačkovia sa predvádzajú pred čarodejným zrkadlom. "Kto je najlepší hrdina na svete?"
Keď výnimka dostane výložky
Chacha, zelení vojačkovia s modrými knižkami a červenými legitimáciami. Tí, čo roky slúžili len vlastnému pohodliu, práve oprašujú maskáče ako suveníry zo zľavového army shopu. Vojenský výcvik? Mnohí trénovali iba v zrkadle vlastnej kúpeľne, kde „velili“ holiacemu strojčeku. Sú pripravení hrdinsky počkať až nepriateľ odíde.
Slovensko na hrane pamäti
Krajina, ktorá si pamätá hrdinov, no momentálne oficiálnym falošným potleskom odmeňuje týchto vojačkov. Ploty čo stavajú, sa nestavajú na obranu pred nepriateľom, ale pred vlastnou hanbou. Vatry zvrchovanosti horia ako Instagramové ohníčky, plné filtru a bez reálneho žiaru.
VIP kasárne
Hacienda je ich nová vojenská základňa. Taktika sa plánuje pri bazéne, v zlatej vani, stratégia v tichom kútiku, pri whisky. Zbrane sú rekvizity — takmer ako plastové samopaly z hračkárstva, len s pridaným egom.
Diplomatické olizovanie
Nie je to vojna mužíkov v maskáčoch, je to choreografia. Ruské olizovanie štátu? Nie signál diplomacie, ale znak servility cez análny otvor. Ako keď pes vrčí, ale zároveň podáva packu, lebo vie, že granulka padne aj tak.
Národ ako kulisa
Občan je tichý komparz. Jeho trpezlivosť sa míňa ako eurofondy — rýchlo, bez účinku. Zatiaľ čo politici recitujú pasáže zo zabudnutých sľubov, národ sa díva cez zubatý úsmev, ktorý už neklame — len mlčí.
