Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
V článku sa vraciam naspäť k problematike tzv. dynamického éteru a k zásadnému významu tzv. eterónov, predovšetkým z hľadiska vzniku rôzneho druhu štruktúrovanosti hmotných objektov, a to naprieč širokými priestorovými škálami.
Podnietený diskusiami k posledným častiam seriálu, sa ešte raz vraciam k problematike Olbersovho paradoxu, aby som lepšie ozrejmil niektoré momenty problematiky, súvisiace s predstavou tzv. dynamického éteru.
Isaac Newton, na patričné miesto vo svojich Matematických základoch prírodnej filozofie, umiestnil Poznámku. Aj ja som sa rozhodol (pred pokračovaním v ďalšom výklade) pre istú poznámku - o cieľoch a obsahu tzv. koncepčnej fyziky.
Článok sa vracia k otázke existencie éteru (nie však tzv. svetelného éteru), ktorého predstava bola zavrhnutá na konci 19. storočia. Ale ukazuje sa, že fyzika podobnú predstavu potrebuje. Ponúkam preto predstavu dynamického éteru.
Článok je venovaný ďalším podstatným myšlienkam koncepčnej fyziky a teórie kozmodriftu. Vysvetľuje známy Olbersov paradox, a najmä zdôvodňuje prvú solídnu hypotézu o fyzikálnej podstate času.
Článok pojednáva o veľmi významnom Michelsonovom-Morleyovom experimente z r.1881. Všíma si vtedajšie fyzikálne predstavy a zdôvodňuje jeho negatívny výsledok, na základe poznatkov a predpokladov koncepčnej fyziky.
Článok vybočuje z ústrednej témy. Pojednáva o názore, že (z „mentálneho“ hľadiska) dnešná moderná fyzika predstavuje stav, ktorý možno obrazne označiť buď za neskorý stredovek alebo raný novovek - vyberte si – „skutočnej“ fyziky.
Článok pojednáva o tzv. všeobecnej kozmodriftovej rovnici, platnej pre ľubovolnú heliodynamickú sústavu a o niektorých jej dôsledkoch, významných pre fyziku a astronómiu.
Článok pojednáva o historickom vývoji astronomických predstáv od heliocentrickej sústavy sveta k sústave tzv. heliodynamickej, ktorá je jednou z dôležitých predstáv teórie kozmodriftu a koncepčnej fyziky.
Tento článok som mal v pláne napísať celkom inak, s iným obsahom. Ale, inšpirovaný článočkom 1 a diskusiou k prvej časti danej témy (pozri 2), som sa rozhodol korigovať pôvodný plán.
A. Einstein ilustroval priekopnícke myšlienky pri formulovaní svojich relativistických koncepcií príkladmi, ktoré jeho nasledovníci len opakujú. Pozrime sa teraz na príklad, ktorý poukazuje na istú zradnosť pozorovania fyz. javov.
Aperiodikum slovenských prírodovedcov a technikov Myšlienky a fakty (MaF) vzniklo v r. 1994. Predstavuje napohľad skromný počin v snahách popularizovať fyziku na Slovensku. Až budúcnosť ukáže jeho skutočnú hodnotu.
Aperiodikum slovenských prírodovedcov a technikov Myšlienky a fakty (MaF) vzniklo v r. 1994. Predstavuje napohľad skromný počin, v snahách popularizovať a rozvíjať fyziku na Slovensku. Až budúcnosť ukáže jeho skutočnú hodnotu.
Článok obsahuje záver rozprávania o 12. Medzinárodnom seminári dejín fyziky v r. 2005, v rámci pokračovania mojich spomienok na spoluprácu s prof. J. Chrapanom ml. Spájal nás aj spoločný záujem o históriu česko-slovenskej fyziky.
Článok obsahuje tretie pokračovanie mojich spomienok na spoluprácu s prof. Jánom Chrapanom ml.. Spájal nás aj spoločný záujem o históriu fyziky, predovšetkým česko-slovenskej.
Občas sa venujem rozboru príčin cudzích nešťastí, aby som na tieto príčiny upozornil širokú verejnosť a takto ju varoval. Je predsa lepšie poučiť sa takýmto spôsobom, ako riskovať ďalšiu tragédiu v svojom najbližšom okolí.
Zámer napísať tento komentár som mal skôr, ako boli zverejnené články Hádka pre Rómov (Nový Čas, 22.1.) či komentár, spomínajúci v titulku Základy politického hochštaplerstva (www.Sme.sk, 23.1. t.r.).
Ako informovali slovenské masmédiá, Európske centrum pre práva Rómov žaluje v dnešných dňoch ministerstvo vnútra pre diskriminačné praktiky polície a pre opatrenia na riešenie rómskej problematiky. Čo na to obyčajný gádžo?
„Prečo sa v roku 1968 našiel jediný statočný človek František Kriegel a prečo sa všetci ostatní „podělali“ strachem“, položil si nedávno (neobjektívnu) otázku český prezident Miloš Zeman počas svojho dôležitého prejavu.
Článok ponúka krátky súhrn najzásadnejších argumentov, najmä proti aktuálnej slovenskej policajnej praxi strieľať na prenasledované autá, v podmienkach bežnej cestnej premávky. Je najvyšší čas to zaraziť.
