Mamiiiiiiiiiii!!!!!!!Uuuuuuuuuuuužžžžž soooooooooooom!!!!

Zvyknem na záchode písať smsky.Tento zvyk mi ostal asi ešte z detstva,keď som si na záchod so sebou nosila aj pero a papier,omaľovánky,bábiku(ktorej som tiež po tom umyla ruky),a vôbec kadečo.Kadečo vzácne,čo bolo hodné robenia mi spoločnosti pri tomto sväto-svetskom akte.
Tak tomu bolo aj dnes.Popri ceste do "komnaty slasti" som zhrabla moje dva mobily a potmehúdsky s tešákom som zasadla na trón.Popri písaní som si spomenula na detstvo.Na to,ako som ako malá kričala na mamu,že už som.Pobavila ma detská prostorekosť,priamosť a spontánnosť.Premýšľam,kde sme ju my všetci veľkí,čo už vieme toaleťák použiť sami,nechali.
A mrzí ma ,že si to nepamätám.Lebo tým okamihom sme prijali pliagu hanby a ostýchavosti,stratili kusisko úprimnosti.
Aspoň dnes som si to všetko pripomenula a zopakovala.Znova som kričala na mamu,že už som.Došiel nám toaleťák.Tak mi bleskovo dniesla kuchynské servítky.Potom ma už ale samozrejme nechala samu:)Veď som už veľká!