Predo mnou sedi strsi pan.Njprv mi bol akosi proti srsti,nemal prave privetivy pohlad.Slusne nohavice(puky forever!),belasa kosela,primerana kravata a siltovka(ano ano ta sietkovana co len vyckava polozena na temene hlavy).Dedko ma ale dostal svojimi trasucimi sa rukami.Neviem preco ma neschopnost ovladat svoje telo dostane vzdy do kolien.V mojom vnutri sa buri nekonecna pokora.
Tymi trasucimi sa rukami si zrazu smatra v ustach.Ani sa neunuva skryt,byt nenapadny.Tak sa radsej otacam ja.Ale nedalo mi.Musela som byt svedkom toho,ako sa vyber proteza a uz nacvicenym tahom sa odklada do vrecka.
Ten pan sa mi pacil.Z ruksaku si vybral termosku.Nie plastovu cervenu s bezovym vrchnakom aku mame asi vsetci doma este z predosleho rezimu.Peknu novu nerezovu vyblystanu(zvlastny ukaz...Stari ludia novym veciam neveria.Ani termoskam.).Obsah si nalial do hrnceka.Para sa z horuceho napoja valila do vysin a mne napadlo,ze kava by aj mne prave padla vhod.Dedko vydoloval z ruksaku dalsi poklad.Kolac.Presne taky ako z rozpravky.Okruhly,v stredku mak s tvarohom.A tento bozi dar zapijal uz prichystanym napojom.Jeho biela farba mi udrela do oci.Ziadna kava!Mlieko.Ake dokonale.Aky kontrast.
Ja som bola spokojna so svojimi plundrami z Tesca od Vamexu zabalenymi pekne v celofane a pollitrovou mineralkou,na ktoru som bola pysna pre je skvely novy dizajn.Ach ja odlud pohlteny komercnou pliagou tohto konzumneho sveta.Zrazu sa mi zdalo ze moja desiata nebola ani chutna,ani zdrava.Nezdalo.Je to kruty fakt...
