Obyčajná prostá dušička vám dá zopár riadkov. Aj chleba vám dať môžem, ale rozum nie.Ten ste dávno stratili, keď ste si prestali vážiť človeka a jeho prácu. Aj keď po vzore vlády je to asi samozrejmosť. Nechcem tu písať o našej vláde, aj keď slová ako Fico, J&T ... určite zvyšujú čítanosť príspevku. A sčasti Vám ani nemám za zlé, že sa správate tak, ako to vidíte z vyšších miest. Veď keď to prechádza tým hore, tak prečo by aj plebs nemohol. Akurát sa divím, že vôl zabudol, že teľaťom bol.
Až na zopár výnimiek si myslím, že všetci šéfovia firiem, boli niekedy vodičmi, alebo mali k tejto profesii naozaj veľmi blízko. Tak ako ste si mohli nechať ujsť asi 2000 vodičov, ktorí boli len vaši? Síce viem... aj ja som preto išiel tam. Preč. Asi to bolo tým, že som si svoju prácu vážil a cenil na viac ako vy. A išlo to celkom pekne.
V slovenskej firme v rokoch 93- 99 som mesačne doniesol cca 17000-23000 Sk. V čistom, na páske, samozrejme s minimálnym základom a bianco podpísanými diétami. Bol som celoročne na cestách a môj rok sa delil na začiatok roku, začali mušky na prednom okne, prázdniny- zákazy jázd, a skončili mušky a začala na okne soľ. Nevedel som čo je dovolenka (akurát tak na páske), rodina, a vianočné darčeky som nakupoval za jazdy. A to sú ešte aj v súčasnosti aspoň podľa rozhovorov z parkovísk firmy, čo u nás toľko platia aj teraz.
Odišiel som do slovenskej pobočky talianskej firmy a razom som stúpol na základ a 55 Eur/ deň na ceste. Naozaj veľmi príjemý skok finančne. Plus nadčasové hodiny a turnus práce 6 týždňov na ceste a dva doma ( existujú 3+1 alebo aj 4+2). Manželka si našťastie zvykla a bol čas aj na dovolenku aj na všetko. Bol som vlastne 3 mesiace do roka doma (platené mesiace v rámci základu) akurát ma štvalo, že je platový rozdiel medzi mnou a mojím zahraničným kolegom. A to sme de facto v jednej firme, robíme rovnakú prácu akurát môj kolega má domov 20km a nie 2000 ako ja. Tak som Taliansko vymenil za Belgicko a objavil nádheru tohto povolania. A na to mám len dve slová: SLOBODA A DÔSTOJNOSŤ
To sa zmenilo pred dvoma rokmi keď som si povedal dosť. Už v zahraničí bývam, odchádzam ráno z domu a takmer každý večer som doma. Nebývam a nežijem na ceste a snažím sa naučiť žiť relatívne normálny život. Akurát sa divím,že 2000 kolegov ktorý pracujú v tom druhom systéme nemá odvahu urobiť taký istý aj keď bohovsky ťažký krok.
Ale aspoň nemajú ten pocit, že sa predali za 30 strieborných. Ja ho nemám .
Toto je Váš podiel viny... „páni".
Nie kaźdý má žalúdok odísť od rodiny, známych.... Ale aj tak nemyslíte si vážený dopravcovia, že sa dalo urobiť viac????
„... nedalo by sa šesť dní robiť a sedem svätiť." (Jánošík, Radošínske naivné divadlo)
A ten je pre vás určite vzorom. Veď nás šoférov (pardon mňa už nie) ozbíjavate celé roky.
Nielen že nedostávame čo nám patrí, nie sme pri svojich rodinách, ešte sú tu rôzne iné finty. Že páni.
Výplaty podľa odjazdených kilometrov, fakturácie
Pokiaľ viem, zákon to neumožňuje a aj tak sa to deje. Aj keď vodič nemá mnohokrát šancu ovplyvniť zápchu, zákazy jázd...... a tak vlastne stojí niekde ďaleko a zadarmo. Nehovoriac o tom, že nemôže za to, ak jeho dispečer „ ide pod cenu"
Sťahovanie peňazí za nadspotrebu.
Chcel by som sa raz porozprávať so žolíkom, čo dokáže určiť priemernú spotrebu na kamión.Ani výrobca to neudáva. Len odporúčanú. Veď rozhoduje toľko vedľajších faktorov: rozmiestnenie váhy nákladu, uloženie, tonáž, náročnosť trasy, poveternostné podmienky...
Zosobňovanie škody
To je čiastka stiahnutá za poškodené časti vozidla, stratené príslušenstvo.... Poškodené časti hradí poistka, ale veď firma môže zarobiť 2x .......
Ale som rád, že sa ma to už netýka. A vy páni majitelia, buďte radi, že niečo ako odbory v doprave neexistuje. Bohužiaľ sa my šoféri, nevieme dohodnúť ani v rámci jednej firmy, nieto ešte tak na celom našom krásnom Slovensku.
A toto je náš podiel viny.
