Kauza má troch aktérov
Majiteľa slovenskej pobočky belgickej firmy
Majiteľov kamiónov- teda nájomnej spoločnosti
Vodiči
FAKTY:
22 Slovenských vodičov včera dostalo hodinovú výpoveď. 5 vodičov k piatku 13.11. Ostatní s dátumom 30.11. 22, vodičov, ktorí boli momentálne v práci. Neviem presné číslo, koľko zamestnancov je v súčasnosti na Slovensku. Sú to tzv. „striedači", teda vodiči, ktorí sa menia v turnusoch. Malo by sa jednať o 7 ďalších vodičov.
Minimálne 29 momentálnych zamestnancov, ktorým mešká mzda a stravné za 3 mesiace. Ďalší ktorým ešte firma nevyplatila ich nároky.....
3000-5000 Eur dlžná čiastka na osobu.
Na krku splátky, úvery, hypotéky, rodiny, deti....
A o mesiac Vianoce.
V piatok 22 vodičov „na turnuse" dostalo okamžité výpovede. Nakoľko sa báli odísť z Belgicka bez nejakých finančných prostriedkov, odišli spolu k sídlu majiteľa spoločnosti. Spoločnosti, ktorá je na Slovensku len poštovou schránkou. Tiež by som sa bál, a mal pocit krivdy. Krivdy, ktorá sa stala. Bola privolaná polícia. A pán majiteľ ich zaprel. Nepozná ich. Nemá s nimi nič. Dnes ( v sobotu) pri konfrontácii sa to už zviedlo do roviny „nepochopeného prekladu"!!! Ale to nie je problém. Policajti sa vyjadrili, že vodiči majú právo prísť k sídlu aj druhý deň, v sobotu, a majiteľ spoločnosti je povinný im zabezpečiť dopravu domov. Dohodlo sa, vodiči odišli na najbližšie odpočívadlo a čakali. Prišli tri mikrobusy. S týmito mikrobusmi odišlo na Slovensko 7 vodičov. Jeden preto, že vraj má všetko vyplatené, a šiesti to vzdali. Alebo to boli rodinné dôvody. Alebo.... Je to jedno. Tri mikrobusy (9 miestne) so siedmimi vodičmi odišli na Slovensko. Štvrtý mikrobus sa objavil, alebo mihol cez odpočívadlo cca 23:00-23:30. Pokiaľ viem z rozprávania vodičov, vodič tohto mikrobusu nezabúchal ani na jednu kabínu. Nezobudil nikoho spiaceho. A odišiel.
V sobotu ráno som na spomínanú čerpaciu stanicu došiel ja. Ako morálna pomoc. Ako človek , ktorý má aspoň trošku viac znalostí, ako človek, ktorého manželka má on line prístup na net a sedí na telefóne. A ešte jeden bývalý zamestnanec. Pri príchode ma prekvapilo, že už na exite pred odpočívadlom stáli a čakali 3 policajné autá. Na ňom 2 policajné mikrobusy. A reflexnými pásikmi sa to tam mihalo ako na diskotéke. Už sa jednalo. Pán majiteľ sa francúzsky rozprával s policajtmi. A prekladala jeho zamestnankyňa. Zamestnankyňa, ktorej nikto z vodičov neveril. Nejaká tá jazyková znalosť predsa len bola.
Boli vyrozumení, že o 8:30 (náhoda?, ak predtým bola dohodnutá konfrontácia na 9:00 v sídle spoločnosti?) majú odísť s ťahačmi do cca 100 km vzdialeného Lummenu. Za to im bude do pondelka poskytnuté ubytovanie na hotely a v pondelok zabezpečený odvoz domov. Od majiteľov kamiónov. Žiadne záruky. Hypotetický hotel a hypotetickú dopravu domov, mali vymeniť za to, že budú cca 150km od sídla spoločnosti. Ak sa aj zdá, že ponuka od majiteľov ťahačov bola veľkorysá, budem oponovať tým, že to nebolo bezodplatne. Mali prepraviť ťahače. Ťahače, v ktorých už podľa slov polície nemohli zostať, a s ktorými teda už de facto nemali nič spoločné. Bez pracovných zmlúv od majiteľov kamiónov. Bez poistenia. Bez krytia ničoho, napríklad pri dopravnej nehode..... Je zaujímavé, že táto forma nevadila ani polícii. Teda, že nevadilo to, že ťahačmi budú jazdiť bez pracovného vzťahu k firme.....
Odmietli. A zavolal som Slovenskú ambasádu. A čakali na zázrak.
Konzul prišiel. Majiteľ firmy odišiel. A zázrak.... asi zostal v zápche.
Aj tak ja osobne skladám konzulovi poklonu. Nebolo to o bravúrnom zvládnutí situácie, pretože nervy a emócie pracovali asi u každého. Dokonca mu 2x hrozilo aj napadnutie. Ale vodičov chápem. Vedia totiž, do čoho idú. Do ničoho.
Viem, že problém vodičov, je pracovno právny vzťah. Vedia to aj vodiči. Ale vedia aj to, že ak riešenie situácie nechajú na orgány činné v trestnom konaní na Slovensku, tak svoju mzdu neuvidia. Ani stravné. Nedivím sa. Od poštovej schránky sa peniaze vymáhajú veeeeeľmi ťažko.
Emócie pracovali a majitelia ťahačov medzitým vyhadzovali osobné veci vodičov na dážď. Za asistencie polície. Laptopy, vianočné darčeky, ošatenie, prikrývky, cestovné tašky.... A z vodičov, ktorí ešte teoreticky mali kde zložiť hlavu, sa stali bezdomovci. Pretože z 15 vodičov na odpočívadle, bolo 9 s výpoveďou k 30.11.2010.
Majitelia kamiónov už svoje dosiahli. Ťahače boli preč. Niektoré aj s osobnými vecami vodičov, dokladmi, peniazmi.... Osobné veci sa vrátili. Aj doklady a peniaze. Tie posledné priviezol majiteľ firmy na svojej novučičkej X6 so slovenskými EVČ. A vyhádzal ich z auta nie ako psom, pretože psovi, ktorého nemám, by som takto nič nepodal.
Vodiči prehrávali. A debata s konzulom sa točila dokola ako Hlava XXII. A celé to naberalo spád. Polícia na strane majiteľov kamiónov. Majiteľ firmy, ktorý na svojich (ešte stále zamestnancov) zvysoka kašle. A konzul, ktorý opakuje, že tento problém sa musí riešiť právne na Slovensku.
Vodiči prehrávali a už kašlali na peniaze. A chceli sa dostať domov. Konzul vysvetľoval, že zo strany štátu im v tejto veci nikto nepomôže, lebo sa to jednoducho nedá. Nie žeby nechceli. Každý chce. Len zaplatiť si to musia šoféri. Zaplatiť cestu domov.
Majiteľ sa vrátil a debata sa točila dokola. On tvrdil, že vodičom odvoz zabezpečil. 4 mikrobusy po 8 miest. 32 miest pre 22 vodičov.
Vodiči tvrdili, že tri mikrobusy odišli plné so siedmimi vodičmi a zvyšných 15 vodičov by sa do jedného mikrobusu jednoducho nezmestilo.
A stále dookola. Odmietal všetko. Neposkytne ubytovanie. Nedá dopravu. A odišiel. Ale nezabudol zdôrazniť, že ak sa niekto z vodičov priblíži k jeho domu... bude strieľať.
Policajti odišli.
Zostalo 15 vodičov, konzul a ja s priateľom, ktorý už vo firme nepracuje, ale pomáhal s prekladom. Volalo sa. Písali sa maily. A chytalo sa aj slamky. Známy, ktorý tam bol na tlmočenie, žije s manželkou v neďalekom meste, vyvolával na všetky možné a nemožné čísla. Starostu mesta, kde žije zamestnávateľ, starostu susedného mesta, právnické kancelárie a začalo sa riešiť to, aby vodiči mohli v suchu a teple prespať na čerpacej stanici. Je zaujímavé, že aj keď u starostov boli záznamníky, ozvali sa. Zaujímavé preto, že bola sobota. Aj čerpacia stanica vyšla v ústrety. Najprv len obsluha, ktorej sa chcem poďakovať. Potom nejaký vyšší šéf, ktorý nechal vodičom otvoriť konferenčnú miestnosť na uloženie vecí, a ak som to správne pochopil, tak aj niekto vyšší. Priamo zo spoločnosti Total. Či to bol šéf čerpacej stanice, alebo šéf Total Belgicko (tak som to pochopil ja), je teraz absolútne jedno. Bol to Človek. S veľkým „Č". Nechcem tu tejto firme robiť reklamu. S krachujúcou firmou nebola nijako spojená. Vodiči nevyužívali jej tankovacie karty, ani nič iného. Bola to jednoducho osoba, ktorá 15 slovenským vodičom zabezpečila a zaplatila ubytovanie.
So známym a konzulom sme vodičov začali voziť na hotel. Pán konzul sa fyzicky presvedčil, čo znamená výraz „osobné veci". Mal 7 miestny van. Do jeho sedem miestneho vanu sa vošli DVAJA vodiči so svojimi osobnými vecami. Takže sa zároveň aj vyvrátilo chabé tvrdenie majiteľa, že vodičom zabezpečil dopravu na Slovensko. Ak sa totiž do sedem miestneho vanu vojdú dvaja vodiči s vecami, tak do štyroch 8 miestnych mikrobusov, ich nemôže vojsť 22!!!
Je hodina po polnoci. 14.11.2010. Dopisujem to. Unavení a vystresovaní vodiči sú na hotelových izbách. Ja doma. Zajtra je naplánovaná tichá demonštrácia pred sídlom spoločnosti. Vodiči tam budú, a každý bude v ruke držať papier so sumou, ktorú mu spoločnosť dlží. A v druhej ruke bude mať fotku svojej rodiny. Možno to nezaberie. Ale odísť s prázdnymi vreckami môžu kedykoľvek. Nemajú čo stratiť.
Určite to bude za účasti polície. Možno aj za účasti belgických médii. Možno to zaujme kráľovskú rodinu, Možno belgické odbory. A možno aj niekoho na Slovensku. A možno príde aj kúzelník....
Ja tam už bohužiaľ nemôžem, pretože majiteľovi veľmi vadí moja prítomnosť. Keďže som dnes mal veľa „faktických pripomienok" som persona non grata. Dokonca ma majiteľ firmy aj nechal políciou legitimovať. Dokonca som bol políciou vyzvaný, aby som odišiel. Na moju námietku, že sme na čerpacej stanici a teda na verejnom priestranstve mi odpovedali, že teda môžem zostať, ale musím držať hubu.
Neurobil som nič. Nemám pocit, že som pomohol. Ale poďakovali mi všetci.
Ja ďakujem konzulovi.
Za trpezlivosť. A hlavne za to, že uvidel aj on, že sa veci riešiť dajú. A že sa veci možno aj pohnú. Ale nádej, by nemal brať nikomu nikto. A že s nami bol aj počas významnej rodinnej udalosti.
Ďakujem známemu.
Aj za to, že s vodičmi bude aj dnes. On môže. Je bývalý zamestnanec. A možno ohrozí aj svoje terajšie zamestnanie, pretože ak bude treba, bude s vodičmi aj v pondelok pri podávaní trestného oznámenia v Belgicku.
A veľká vďaka patrí absolútne cudziemu pánovi, ktorého meno majú média, a ktorý sa dnes postaral o to, aby 15 vodičov z opačného konca únie malo kde zložiť hlavu.
Ďakujem vodičom.Za to že vydržali.
A mojej manželke. Za to, že som mohol dnes uprednostniť 15 slovenských rodín pred ňou. A bolo mi odpustené.
P.S. 1: Neuvádzal som mená.
P.S. 2: Vodiči stále ešte nemajú spôsob, ako sa dostanú k svojim rodinám.
