Moja (nespoznaná) tvár vo svete

Pri čítaní textov spomínanej skupinky prispievateľov, mám dojem, akoby autori naozaj našli samých seba, boli vyrovnaní a pohodlne zžití so systémom v krajinách, ktoré im sú, či už trvalým alebo prechodným, bydliskom. Žiaľ, akokoľvek sa snažím (a verte mi, pre vyrovnanosť a spokojnosť na duši som ochotná vynaložit obrovské úsilie), s podobnými pocitmi sa medzi nich (zatiaľ ?) nemôžem zaradiť.Žila som dva roky v zahraničí a veľmi dobre si spomínam na rôzne situácie, v ktorých som sama seba nespoznávala. Poviem Vám, bolo ich dosť. A tak som postupne zisťovala, že moja domáca – slovenská tvár, je v mnohom iná ako moja nová – tvár „emigranta“. Na Slovensku sebavedomá, asertívna, vyrovnaná mladá žena a v cudzine ? Žieňa (naozaj nechtiac) budiace pravdepodobne dojem „tichej, sivej, ustráchanej myšky“. Viem, že práve v cudzine potrebujem byť taká, aká som vždy bola na Slovensku. Ale nedarí sa mi to. Bežné, každodenné situácie sú sprevádzané obrovským napätím, vnútornou neistotou - nepokojom. Obrazne povedané, pri každom kroku sa kdesi v podvedomí obávam, že sa pod mojimi nohami prepadne zem. V súčasnosti zo „zrútenia zeme“ upodozrievam Paríž. Pritom, nádherné mesto, príjemná atmosféra, ale to zvláštne napätie je neustále vo mne a ja nenachádzam účinný spôsob jeho uvoľnenia.Možno je to len môj skreslený obraz o životnej rovnováhe a optimizme blogerov, ktorých články na mňa pôsobia veľmi spokojným a uvoľneným dojmom.Ak je môj dojem náhodou správny, Vy, ktorí naozaj v zahraničí nebojujete s podobným problémom ako ja, napíšte mi Váš názor, ako byť aj v cudzine sama sebou, teda byť taká, aká viem, že som.