Blogérstvo ako únik zo škatule ?

V prvom rade sa musím priznať, veľmi nerada škatuľkujem ľudí na základe nejakých všeobecných vlastností. Ale samozrejme, každá skupina ľudí má isté charakteristické črty, presne tak, ako má každý národ svoje kultúrne špecifiká. Nie som však celkom presvedčená, či ľudí, ktorí sa rozhodli verejne publikovať svoje články, môžeme preto nazvať exhibicionistami. Pripúšťam, že práve slovíčko „verejne“ nás k tomu môže zvádzať, napriek tomu si myslím, že v dlhom zozname blogérov nájdeme ľudí, ktorí po žiadnej forme exhibicionizmu netúžia. Dôvody, ktoré ich k založeniu vlastného blogu viedli, môžu byť rôzne a sú súkromnou záležitosťou každého blogéra. Preto ich neriešim, a teda ani nebudem ďalej rozoberať.S priateľkou Lenkou, ktorá sa len pred týždňom vrátila zo Srí Lanky, sme porovnávali kultúrne zvyky a mentalitu Srílančanov, a nás - Európanov. Zastavili sme sa práve pri otvorenosti ľudí, ktorá s exhibicionizmom úzko súvisí. Jej postreh z exotickej Srí Lanky ma zaujal. Uvedomila si tam, do akej veľkej miery sa my Európania koncentrujeme iba na seba a ako veľmi sme, v porovnaní so Srílančanmi, navzájom uzavretí. Podľa Lenkiných slov, na Srí Lanke život prebieha na ulici, ľudia posedávajú pred svojimi domami (neskrývajú sa za dvojmetrovým panelovým oplotením), prihovárajú sa okoloidúcim a obdarúvajú sa vrelým pozdravom či úsmevom. My sme našou kultúrou vedení k udržiavaniu väčšieho odstupu, prežívaniu radosti i smútku v uzavretých „panelových škatuliach“, čo nás vedie k značnej vzájomnej separácii. Nie sme naučení dávať ľuďom naokolo najavo našu náladu (najmä nie tú pozitívnu), len tak sa prihovoriť, či milo usmiať. V našich zemepisných šírkach, by takého človeka, spoločnosť veľmi rýchlo označila za blázna.Pre mnohých je uverejňovanie vlastných názorov a pocitov, na jednom z najkvalitnejších a najnavštevovanejších slovenských portálov, jednoznačným exhibicionizmom. Z môjho pohľadu ide len o prejavenie túžby vyliezť zo „škatule“ a jednoducho sa realizovať. Hoci je otázne, či náhodou práve blogovanie nás do nich nevtláča ešte viac, keďže píšeme len z našich domácich, či pracovných „škatúľ“.