Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
Sedela som nad knihami a pozorovala som temnejúcu oblohu.,,No tak! Nech už začne pršať."Vo vnútri ma ťažilo veľa vecí z dnešného dňa a dážď mi mal akoby očistiť dušu. Milujem tú prírodnú scenériu. ,,Tak už začni..." prosíkala som, ale za tie 4 hodiny, čo som presedela nad knihami nepadla ani kvapka. Irónia osudu, ktorá sa v mojom živote vyskytuje v hojnom počte.Ale nebudme teraz takí pesimisti. Ja sa usmievam aj keď mám teraz takéto reči. A keď máte aj Vy náladu pod svet a celý deň ide inak ako ste si ho predstavovali, teraz sa usmejte. A to vždy, keď si tieto riadky prečítate.Úsmev
