Prednedávnom ma veľmi zaujal článok (dva články) na blog.sme o sebapšokodzovaní. Napísala ich jedna mladá talentovaná študentka Kristína . Určite už každý zablúdil na jej stránku, pretože si myslím, že pre veľa ľudí je sebapoškodzovanie ešte stále tabu. Osobne poznám iba dve osoby, ktoré trpia touto "chorobou" (možno ich je dokonca viac, len o nich neviem). Seba (i keď to už nie je tak intenzívne) a jedno skvelé dievča, ktoré je na tom horšie ako ja. Netýka sa to iba tohto, ale celého života. Priznala som sa priamo, aby náhodou nevznikli aj tu nejaké dohady, či sa "režem" alebo nie.
Raz ma pri sebapoškodzovaní pristihla mama. A viete, čo povedala? ,,Si šibnutá? Sa chceš zabiť? Si ako tí satanisti." To je asi tak všetko. Žiadna pomoc, nič konkrétne sa nepýtala. Iba toto.
Ľudia sú ešte aj neochotní Vám v tomto pomôcť. Ale mňa sa to už netýka. Vo veľkom. Snažím sa od toho odvyknúť, ale nikdy neviem, kedy to bude silnejšie ako ja a budem cítiť za potrebné sa porezať. Ako mi raz povedala tá moja kamarátka: ,,Klin sa klinom vyráža." A ja chcem len dodať, že duševná bolesť je oveľa väčšia ako fyzická.
A ak aj niekomu chcete z toho pomôcť a on silou mocou nechce, nechajte to. Každý sám vie, čo je pre neho najlepšie.
Pre zaujímavosť a väčšie zainteresovanie, kliknite sem:
http://monix.mysteria.cz/index.htm
http://self-injury.net
http://www.selfinjury.org
http://zmysel.blogy.atlas.sk/Źivot/1266
