Spočiatku mi anonymita vyhovovala, bola som okúzlená veľkým mestom a bolo to plné očakávaní z nepoznaného. Samozrejme, že keď chce človek zapadnúť, tak musí aj preto niečo urobiť. Musí si ísť za svojím cieľom a uvedomiť si, prečo sem prišiel.
No ja som mala vždy pocit, že si viac rozumiem s tými mimobratislavskými.
Nechcem, nejdem a ani by som si nedovolila tu niekoho urážať, či hádzať do jedného vreca, toto sú len moje názory.
Som vychovaná jednoducho a skromne a takto sa snažím žiť aj tu. Teraz nejde o to, že v tom pokračujem, veď keď chce človek niečo dosiahnuť, musí sa občas premeniť na zviera. Ide mi len o to, že chcem len úprimnosť a pochopenie. Ale hlavne jednoduchosť.
Nehanbím sa za to, že som doma kŕmila sliepky, či hrabala seno. Nehanbím sa za svoju skromnosť, nemusím byť všade a na každej party, nemusím byť každý deň v nákupnom centre oblečená do značkových odevov. Ide mi len o podstatu duše. Ale tá sa dobou žiaľ vytráca.
Nie každý mladý človek musel fungovať od 14 rokov sám, väčšinu bratislavčanov máme zafixovaných ako detičky zbohatlých rodičov, ktorí im zaobstarajú bývanie, auto, prácu a všetko ostatné, čo im len na očiach vidia. A viem, že to tak vo veľa prípadoch nie je.
No verím aj tomu, že keby ste dali niekomu, kto vyrastal celý čas v meste, hrable do ruky, tak ich ani držať nevie.
Stačí sa pozrieť napríklad len do nákupných centier. V tej mase ľudí uvidíte väčšinou nahodené čajočky s perfektným make-upom a s nabúchanými frajermi, ktorým peniaze trčia z vrecka. Ak na to majú, nech sa páči, nech sa predvádzajú. Ale nemám rada, keď sa na niečo hrajú.
Rovnako cez víkendy to tu žije. Kluby a podniky sa trhajú o návštevnosť. Každý jeden chce zarobiť, chce sa pýšiť noblesou a chce mať ten správny glanz.
Kluby, kam som chodila už po väčšine zanikli. Ja nepotrebujem noblesu a luxus. Veď je tu kopec klubov, do ktorých „bežný rádový človek“ ani vstúpiť nemôže. Pretože ceny sú tam tak vysoké, žeby musel na to dva mesiace šetriť. Keď sa mám isť zabaviť, chcem mať len dobrú partiu a tých správnych ľudí okolo seba. Netreba mi k tomu značkový opasok, a ligotavé tričko, nepotrebujem k tomu topánočky z najnovšej kolekcie a krátke šatičky, len aby som zaujala. Chcem len správnych ľudí.
Aj ja sa rada pekne oblečiem a rada si vyjdem von za noblesou, ale ostávam sama sebou.
Opäť by som chcela zdôrazniť, že sa nechcem nikoho dotknúť – 100 ľudí, 100 chutí a každá minca má dve strany.
Len chcem zdôrazniť, že jednoduchosť sa z nás vytráca. Že sa ženieme za niečím, na čo možno ani nemáme. Že sa musíme veľakrát na niečo hrať, aby sme sa niekam dostali. Prečo nemôžeme ostať sami sebou?
Prečo musíme rozdeľovať blaváka od cépečkára a bieleho od čierneho. Tých prirovnaní je o mnoho viac, chcem len jednoduchosť a rovnosť.
Možno veľa z vás so mnou nesúhlasíte a možno tento článok čítajú práve tí mimobratislavskí.
V jeden večer som pozvala svojich kamarátov z Kopaníc do podniku, kde sa stretli s mojimi kamarátmi tu v Bratislave. Chcela som byť s oboma stranami. No po celý večer som mala pocit, že si nemajú, čo povedať. Mohla som sa snažiť, no márne. Beriem, videli sa prvýkrát, nemali si veľmi čo povedať, ale akási nadradenosť a podradenosť sa tam bila. Bolo tam akési napätie, akoby niekto chcel vykričať „Vy sem nepatríte!“
Možno to bol len môj pocit, ale veľmi nepríjemný.
Mám veľa známych v Bratislave a mám ich rada, beriem ich takých, akí sú. Nie sú namyslení, sú to len pobláznení mladí ľudia. Rovnako mám známych takých, ako som ja.
Som vďačná za každú jednu známosť, ktorá sa mi do cesty priplietla. Veď byť obklopení ľuďmi je vždy krajšie, ako ostať samotárom.
Len načo tento „spor“ medzi východom a západom? Načo sa nad niečo stále povyšujeme, keď na to nemáme?
Neodsudzujem bratislavčanov, pretože viem, že aj tí, ktorí sem cez to pole prídu, sa hrajú na bossov hlavného mesta.
Je pravda, že keby sme všetci rovnakí, tak by bola asi nuda na tejto planéte. Veď nikto nemôže za to, kto a ako, kde a komu sa narodil.
No zdieľam jeden názor od rapera Vec-a : Keď chceš s vlkmi žiť, musíš s nimi vedieť vyť“
A síce som blaváčka, moje srdce ostane vždy kopaničiarske.
Aké sú vaše skúsenosti? Budem rada, ak sa zapojíte do diskusie a napíšete mi vaše názory Či už ste z Bratislavy, alebo nie.
