Písala mi sestra. Stručne a jasne, bez žiadnych zbytočných emócií a tiež bez akejkoľvek interpunkcie, čo je u nej zvykom:
"DANKA ZAVOLAJ MI CO SA STALO".
Veď ja neviem, čo sa stalo!!! Nič nechápem. To bude nejaký omyl, žart,... Počkať, dnes nie je prvého...? Pozriem aj neprijaté (zmeškané) hovory.
johny.cz - 9krát
jana - 15krát
rado.sk - 2krát
+ neznámy, volajúci službou CLIR
Čo chceli?!? Čo sa stalo?!? Veď nevolali skoro ráno ani neskoro večer. Volali v rozpätí 3-ej a 6-ej hodiny rannej. Čudné. Boli to moji starší súrodenci. Všetci traja, viac ich už nemám :-) Z toho sa dvaja ani fyzicky nenachádzajú na Slovensku. Čudné. Konečne sa dvihnem z postele. Spolubývajúca ešte spí. Potichu sa vysuniem spod paplóna a zosuniem nohy na zem, aby som ju nezobudila. Otvorím dvere a vyjdem na chodbu. Mobil mám v ruke, chystám sa totiž zavolať sestre. Veď jej mám povedať, čo sa stalo. Dúfam však, že to ona povie mne!
Zvoní to, sestra dvihne. Počuť na nej, že je celá rozospatá. V časovom limite 15 sekúnd zo seba vychrlí otázku "Čo sa stalo?" vo viacerých variantoch. Dozvedám sa, že som jej volala. V noci a viackrát. O 2:37 naposledy. Ja ešte stále nič nechápem. Veď som nikomu nevolala... Avšak po krátkom objasnení týchto viacerých nočných telefonátov som všetko pochopila. Večer, pred osudným ránom, som si tak ako zvyčajne ľahla na posteľ a nastavila budík. Bola som strašne unavená z celého dňa a zrejme (určite) som zaspala s mobilom v ruke, či niekde na posteli. V noci som mimovoľne, o ničom netušiac a sladko spiac, telefonovala sestre (škoda tých halierov za jej odkazovku :) Staršia, vydatá sestra, osoba, ktorá sa už ocitla v priamom ohrození života, sa vyľakala. Bežne jej totiž v noci netelefonujem a nakoľko žijeme v tom istom meste, by bol telefonát ako volanie o pomoc vhodný. Netušila, čo sa stalo. Viackrát mi volala. Ja som vôbec nereagovala (spala som). Tak zalarmovala súrodencov. Mohlo sa mi predsa niečo stať. Uskutočnila hovory mimo SR, čo ale nechápem ako ju vôbec napadlo, že tam by som volala (však to drahé :) do cudziny). Súrodenci sa zľakli, volali tiež. Sestra mi medzitým poslala aj správu. Bolo 4:45. A aj švagor sa vystrašil. Chudák.
Je krátko po siedmej. Chystám sa do školy a v duchu sa usmievam. Už všetko chápem. Nič nie je čudné, 29 neprijatých (zmeškaných) hovorov a 3 prijaté textové správy sa objasnili. Sestra sa upokojila (inak, vôbec nie je typ človeka, ktorý sa rýchlo naľaká, vystraší či preháňa, a pod.), zavolala manželovi a aj bratom. Všetko sa vyriešilo. Nič sa vlastne nestalo. Ja však odchádzam do školy mysliac na rozkaz od súrodencov "Už nikdy nespí s mobilom!" a na to, že ich mám rada.
