Je to malé mesto, ktoré v žiadnom prípade neponúka päťhodinové obzeranie si atrakcií. No ten Warhol. Stále dookola on a s ním spojený projekt WarholCity - premena mesta. Obnovili autobusové zastávky v Andycho duchu - Campbellovka a ešte jedna, pribudlo nové označenie ulíc, nejaké chodníky sa tuším urobili, parkovisko rovno v centre, aj mini-skanzen pozostávajúci z rodného domu Andyho rodičov, nejakého dreveného kostolíka a pár domčekov.
Niekedy sa dosť vážne, ale hnusne ironicky s bratom bavím, či tu niekedy bude niečo také ako kopa turistov. Možno by aj bolo viac ako v súčasnosti, lenže informovanosť je slabá. Pochybujem, že tí poľskí či českí turisti vedia trebárs o neďalekom krásnobrodskom Monastyre. Alebo o kope drevených kostolíkoch roztrúsených v neďalekom okolí či o Dukelskom priesmyku. Alebo že na skok je to do Čabín a ich miestneho múzea. Áno, jasné, všetko to je proste na webe. Veď to tam určite niekde je...
A niektorých ľudí to zaujíma. Minule jedna staršia pani z Nitry, ktorá sa tu ocitla na služobnej ceste, na ulici zisťovala, kde je nejaký kostol. Chcela by totiž ísť na tunajšiu bohoslužbu. Vraj je to veľmi pekný obrad a ju to strašne zaujíma.
Tak si tam sedím a rozmýšľam, že za posledné štyri roky, čo som študovala v inom meste, sa toho urobilo dosť. Aj v správach sme niekedy boli navyše. A to nie je len tak hocičo! Ale malo by sa urobiť oveľa viac. Keby akékoľvek iné mesto malo Warhola... To si ani nepredstavujem, čo by bolo.
Sedím tam, zatiaľ čo miestni prechádzajú nevšímavo okolo a návštevníci rozšírujú svoje fotoalbumy. A v tej sekunde už viem, čo jediné mám a môžem urobiť. Pre mesto, ktoré v roku 1991 bojovalo o toto múzeum. Tiež pre Andyho, o ktorom mnohí vedia len jediné "kráľ pop-artu" a pri návšteve múzea netušia, že tvoril nielen výtvarné umenie, ale aj hudbu, knihy, filmy, fotografie, štýl, chaos, škandály. Plagátiky jeho diel majú vo svojich pracovniach, no nevedia, že sa odmietal dotknúť svojich obrazov, hodinový film natočil za hodinu, nechal sa zastupovať dvojníkom... Pre samotného plachého albína so striebornou parochňou, ktorý vedel, aká dôležitá je reklama a využil ju. No a pre jeho múzeum, ktoré máme v rohu republiky a ešte jedno v Pittsburgu.
Len pre nich píšem tento článok a, ako inak, využívam a robím reklamu.
A potom mám pocit, že som to pri písaní nemala odfláknuť, že samotný námet je dobrý, že piaty odsek som mala vynechať, niečím iným nahradiť, že som to mala doplniť nejakými super fotkami a že možno jeden jediný blázon by sa predsa len našiel. Tak aj pre neho.
