Pred výberom vysokej školy som postupovala v skrátke takto: "škola ekonomického zamerania, vzdialenosť, kvalita a úroveň, povesť, v neposlednom rade potrebné finančné prostriedky, možnosť ubytovania na internáte, stravovanie, získanie všetkým možných informácií o danej škole, prijímacie skúšky, atď." Proste klasika.
Samozrejme som si prečítala aj profil absolventa danej VŠ. Tých pár perfektne znejúcich riadkov. Dnes som za pár minút na stránke mojej školy našla len toto (nižšie, kurzivá), ale v informačných materiáloch to kedysi znelo ďaleko lepšie.
Hlavným zameraním fakulty je príprava vysokoškolsky vzdelaných ekonómov, orientovaných predovšetkým na riadenie ekonomických procesov v podnikovej sfére a na tvorbu a riadenie marketingových aktivít. Absolventi inžinierskeho štúdia nachádzajú uplatnenie na všetkých stupňoch riadenia v širokej škále podnikateľských subjektov (malé, stredné a veľké podniky), ale aj v štátnej a verejnej správe. Profil absolventa fakulty sa vyznačuje troma základnými črtami:
dobrá znalosť makro, ale predovšetkým mikroekonomických procesov a zákonitostí a schopnosť tieto procesy efektívne riadiť,
ovládanie modernej výpočtovej techniky, a to tak na komunikáciu, prezentovanie a vyhľadávanie informácií (práca v internete), ako aj na spracovanie informácií a zefektívnenie riadenia ekonomických procesov (práca s databázami, účtovníckym softvérom a pod.),
schopnosť komunikovať aj v odbornej oblasti najmenej v dvoch svetových jazykoch.
Možno by budúceho potenciálneho študenta ale zaujímala skutočnosť. Nie oficiálna stránka školy s menom pána profesora s 5 titulmi za aj pred menom, ktorý síce má v škole svoju kanceláriu, ale... No viete, on je žiadaný. Počas semestra odučí prinajmenšom 5 predmetom na 5 zahraničných univerzitách a vy ho stretnete tak na jednom predmete aj to formou blokovej vyúčby. A tým nemyslím presne našu fakultu, ale všetky všetkých škôl.
Mňa ako študenta totiž zaujíma, či ma bude na tom a tom predmete učiť starý dedo, čo spí na zápočtoch a nič nevystvetľuje alebo človek, ktorého ten predmet baví a tak sa ho snaží aj učiť.
Mňa ako študenta zaujíma, čo presne sa budem učiť. Že na ten a ten predmet sa musím bifľovať, kúpiť si 600-stranovú knihu a o praktickom využití poznatkov radšej pomlčím.
Mňa ako študenta presne zaujíma, či si prednášajúci pomáha pri výklade prezentáciou, či čitateľnými (nečitateľnými) fóliami, či ničím... Či tam chodiť mám, či nemám. Či rozpráva zaujímavo, či vie upútať pozornosť, či sa v tom dočerta vyzná! Mňa nezaujíma, že on vydal 6 knižiek, precestoval polovicu cesta. Mňa zaujímajú fakty a skutočnosť. Vy potrebujete nás, my zasa vás. Žiadne podpichovanie, objektívnosť či subjektívnosť, proste je to tak.
Mňa ako študenta dokonca zaujíma, v akom stave je trieda, kde sa učím. No a čo? Lezie mi na nervy, keď mi svieti slnko rovno do ksichtu, otvorene povedané. Zaujíma ma úroveň WC. Dokonca aj vystupovanie vrátnika.
Zaujíma ma, či opadáva omietka, prečo opadáva a ako dlho bude ešte opadávať. Podobne plesnivé steny, špinavé podlahy. Žiadna kritika, to je záujem!
Na druhej strane ma nezaujímajú profily absolventov škôl. Nezaujímajú ma (veľmi) uplatnenia týchto absolventov. Kto má potenciálneho ducha a vlohy, vlastnosti, dotiahne to ďaleko ešte aj bez vyššieho vzdelania. A kto má šťastie, o tom nehovoriac.
Digitálna škola. Škola, kde by sa o všetkom vedelo. Kde by ešte aj fotkami doložili toho spiaceho profesora na hodine. Kde by popísali chaos v rozdelení učební, v chýbajúcich sylaboch k predmetu v 9. týždni, až po chaos v kuchyni, keď by ste našli 4 muchy v polievke v 1 týždni.
A kto by to robil? Máme problém.
Pre tých aktívnych - tí aktívni. Štúdium v zahraničí, bol tam niekto? O čom to bolo? AISEC, výhody, nevýhody.
Pre tých pachtiacich po informáciách - tí pachtiaci po informáciách. Taká prednáška, taký hosť. No nielen plagátik vo vestibule. O čom to bolo, dozvedeli ste sa dačo. Nechal vás aj vyjadriť svoj názor? Čo presne som sa naučila na tom a tom predmete?
Pre srandistov - srandisti. Kto čo trepol na prednáške, prednášajúci aj študenti. Kto dokáže urobiť srandu, kto sa o to len snaží, komu je to jedno. Kto rozpráva na hodinách vtipy? A príhody? Smiešne, ale predsa vždy k veci a s pointou.
Pre tých, čo chcú len dačo pred menom - tí, čo chcú len dačo pred menom. Tí by nemali mať právo sa vyjadrovať.
Pre ostatných - ostatní.
Digitálna škola. Mňa proste nezaujíma, že budem mať Základy marketingu. Mňa zaujíma, že sa na Základoch marketingu budem učiť nejaké konkrétne veci. Využiteľné, potrebné, aké?
A tu nastáva problém. Kto by digitálnu školu vytvoril? Študent, veď ten chce len preliezť cez skúškové obdobie a čím menej sa učiť. Profesor? Veď ten chce len... Všetko možné; od učenia, cez aktivitu, až po perfektné výsledky.
Ale študentovi sa nechce učiť. Načo? Využijem nadobudnuté poznatky, či sa uplatním aj bez nich? Pôjdem na prednášku, či mi stačia vytlačené veci? A neurobím si aj ťaháky? Typický (demotivovaný) študent.
Digitálne školy. A ukážkový záznam z prednášky! Hehe. A vyberám si školu, ktorú chcem. Či radšej predsa len nepôjdem ja do tej Prahy. Že vraj je nádherná a v škole majú toto, tamto...
Choď na digitálnu školu č. 1, tam sa učia praktické veci. No dačo perfektné. Choď na digitálnu školu č. 2, tú prejdeš, aj keby si písať nevedel. Verejné digitálne školy. A konkurencia medzi nimi! Aha, musíme ísť ako škola na vyššiu úroveň. Študentov - srandistov my tu teda nechceme. My chceme tých aktívnych. Tak preto niečo urobíme a oni k nám prídu. A budú sa snažiť byť dobrými študentami. Bohužiaľ, vás ako profesora neprijmeme, ste málo komunikatívni. Alebo, iná škola... tak nám ako škole stačí byť školou pre tých, čo chcú len titul. My na viac nemáme, ani nechceme.
Digitálna škola - ku každého spokojnosti. Kto nechce vedieť, jednoducho nečíta. Ako obrovský blog!
Digitálna škola - šialená a strelená. Neskutočne perfektná a strašne nedokonalá. No mať pocit, že zajtra by si potenciálny študent mohol čítať nejaký fakt, nie všeobecný profil absolventa, je perfektný.
Digitálna škola - ktorá by študentov, ktorí si ju zvolili, už nemohla demotivovať. Žiadne nadávky, lebo vedeli, do čoho idú. Či tu idem za srandou, za titulom, za vedomosťami, za kvalitou, za čudným hodnotením písomiek, za flákaním alebo za muchou v polievke.
