Očami turistu

Leto sa tuším konečne dostavilo aj na Slovensko. Teploty stúpajú, oblečenie sa skracuje....čo viac si priať. A taktiež je načase porozmýšľať nad výberom letnej dovolenky. Veľkým hitom naďalej ostáva Egypt. Hoci mnohí argumentujú, že až takú „bombovú“ dovolenku nepotrebujú, táto destinácia stále láka dostatočné množstvo odvážnych turistov. Ani ja s milou „pani mámou“ som nebola výnimkou. A hoci nás žiadna katastrofa nepostihla, spomínaná dovolenka zanechala niekoľko nezmazateľných stôp... Nech nasledovný príbeh poslúži všetkým vám, Egyptachtivým čitateľom, ako varovanie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)
skutočný príbeh ;)
skutočný príbeh ;) 

Cesta lietadlom bola zábavná. Moja zákonná rodička neznáša vzlet a pristátie veľmi dobre, a keďže sme sedeli presne v strede, v prvej polovici letu stále stúpala, zatiaľ čo od druhej neustále pristávala. Navyše naše miesta neboli vedľa seba. Maminka mi však ruku celkom úspešne tvarovala aj cez uličku. Jej spolusediaci sa ma ustrašeným pohľadom pýtali, či je už čas na vrecúško. Nie... !
Pristáli sme. Batožinu máme. Teraz už len stačí prehodiť pár anglických slovíčok. Aké ľahké, že? Niečo som zo seba naozaj vysúkala, no neustále sa opakovanej vete chlapíka za prekážkou som vôbec nerozumela. Až jeden pán, potom čo prekonal kŕče od smiechu, mi vysvetlil, že sa colník pozitívne vyjadril o slovenských kvalitách. Niečo v zmysle „Baby, vy ste ale kusy!“ Hm, červené už nebol iba môj kufor... !
Naložené do minibusov sme sa presúvali k hotelu. Pri vstupovaní som tradične skoro ohla strechu – hlavou. Následne potom som zase ukázala úúúplne všetko (mala som šaty, pomerne nestabilné).Hovorí sa : Ťažší začiatok, ľahší koniec“. Prosím?!

Aby som vás uviedla do deja, drahí čitatelia, musím hneď v úvode zdôrazniť jedno - Arabi nepoznajú SYSTÉM.V ničom. Zapisovanie a rozdeľovanie izieb prebiehalo nasledovne:Po tom, čo vás konečne zaregistruje prvý zriadenec (len očami, samozrejme !), odoberiete sa k druhému, ktorý si zapíše základné údaje. Tak vykoná aj pri ďalších čakajúcich. Po skončení úvodného kola sa opäť vracia k vám (možno). Teraz sú vaše doklady odobraté a vy vyplňujete akési formuláre – v arabčine. Dúfajme, že nie testamenty... Prebojujete sa k Arabovi číslo 3. Ten vám odovzdá kľúče od izby a hádam aj vráti doklady.

Opäť zapracovalo naše povestné „šťastie“. Kľúč sme mali v rukách, pre zmenu chýbali pasy. Neostalo nič iné, len si vypýtať čísla izieb ostatných spolucestujúcich a potupne vyzvedať, či niekto náhodou nevlastní o dva pasy viac. Trapas jak Brno! Nakoniec to však aj tak bolo. priniesla ich drahá, zlatá, milovaná ... blondína! Pardon za výraz, ale b l o n d í n a ! ! !

Uff, prežili sme. Viac mŕtve ako živé sme sa dovliekli k bazénu. Musím podotknúť, že tohto roku bola pomerne kosa – slabých 48°C v tieni ... aj mobil sa potil...
Zanedlho k nám prikvitli dve „hviezdy“ (vyhasnuté) . Matka s dcérou z našej posádky. Mená nechcite, som rada, že zabúdam! Celkom farbisto vykreslili shocking No.2 MORE. Teda ak sa k nemu prebojujete cez špinavú kopu štrku – ako to len bolo – aha pláž! Nájdete niekoľko metrov ďaleké nič. Takáto pešia turistika po Červenom mori nadšeným slaničkám veľmi nepridá.
Aby som nepreháňala, večer prišla s p á s a . Presnejšie sa dovalila „slovensky spíkujúca„ delegátka. Zlatá to žena. Vysvetlila nám, že more nájdeme o pár metrov ďalej. V cudzom hoteli, pochopiteľne. A máme tu ďalšie špecifikum egyptských pláží. Inak ako cez hotel sa na ne nedostanete. „ Tvárte sa suverénne, a keby niečo, strčte im jeden chechták!“ znela rada týždňa. Niekde sme ten suverénny imidž vylovili a celkom úspešne, nikto nás za celý čas nenaháňal.Naša verzia (zaručene správna) : boli sme im sympatické..! P.S: Nepite vodu, pite RUM! Vážne...

Druhý deň začal optimisticky. Raňajkami. Polovičku jedál nesmiete, druhej sa bojíte. Hlad však zvíťazil... Čerstvo natreté (rozumej mastné až za ušami) sme konečne vyrazili k moru. Kochali sme sa nádhernými záhradami i malou oázou, lemujúcimi cestu na pláž. Posledný deň mi však pripadali ako labyrint Alenky z ríše Divov... No nič. Chytili sme miesta a poď ho do vody. Arabmanom takmer oči vypadli pri pohľade na dve ženské, nehladiace na spoľahlivosť plaviek a hrnúce sa do osviežujúceho kúpeľa.
Bolo načase. Vážený tata poslal už tri esemesky. Ten istý otec, pre ktorého len prečítať prijatú SMS znamená nadľudský výkon! Musel nás teda minimálne pochovávať.Po slnení, slanení a večeraní bol čas vyraziť do mesta. Zameniť peniaze nie je žiaden problém. Tak ako ich aj minúť. Naľavo i napravo od hotela sa rozprestierali desiatky malých obchodíkov, pred ktorými posedávali ich majitelia. Frázy typu :
„ Hello! “ „ How are you? “ „ Slovakia? “ „ Jak se máš? “ nám spočiatku pripadali milé, o chvíľku sme hľadali ostré predmety. Stačili by aj tupé... Vydali sme sa vpravo. Hneď v jednom z prvých obchodov nás zastavil akýsi Alifat. Rozprával čosi o priateľoch zo Slovenska, ktorí majú prísť a nevie sa s nimi skontaktovať. Ále, kecy... Skončili sme vypisovaním chválospevov do jeho knihy návštev.Ako bodka celej tejto story bola prezentácia tovaru. Na vlastnej koži. Keď vytiahol flakón s podivne sa tváriacou tekutinou a položil ho na stôl, nič mi nedošlo.Naivný turista! Behom niekoľkých minút ma vyviedol z omylu. To som už sedela s kvalitne polepenou tvárou a neskrývala zdesenie. Tú kokosovú arómu cítim dodnes. A ešte vraj aj masáž... P o m ó c ! Milí čítajúci, po hodine a pol sa mi, s polkou tváre mastnou a druhou polkou zošmirgľovanou, podarilo vyjsť von na ulicu. Samozrejme so sľubom, že sa zajtra vrátime.Celých 12 dní sme sa pravej strane úspešne vyhýbali.

Stále to nie je všetko. Celkom vystresované od hordy pobiehajúcich predavačov sme chladne odignorovali hotelového zástupcu, postávajúceho pred barom. Aby som to objasnila – v ten večer sa mali konať brušné tance organizované naším hotelom. Ja a mamina ako horlivé nadšenkyne sme sa rozhodli byť celkom samostatné. Po dlhšom čase strávenom pobiehaním sem a tam v štýle : J aj Arabi! Ježiš autobus! Pozor ťava! sme sa vrátili späť. Abdul Asir nás privítal s úsmevom. Našli sme to! Rysoval sa celkom príjemný večer strávený sledovaním brušnej tanečnice. Bola tehotná. No čo, dvojitý efekt...Večer sa pomaly končil, DJ kuchár pustil známe vypaľovačky. To by sme naozaj neboli my, aby sme nevleteli na parket! Počas kečupového songu som najprv stratila topánky. Potom ráznym pohybom ruky zrušila výzdobu. A aby bol obraz úplný, nikto iný sa nepridal... Hough, dohovoril som!

P.S: Zato ďalší deň sme kompletnú dj-skú zostavu stretli ako obsluhu na raňajkách. Stále si opakujem, že to bola náhoda, no pri bazéne celučičký deň vyhrávalo ASEREHE...HA....HE....

Nasledujúce dni sme ešte statočne vstávali na raňajky (o 9.15). Hneď po najedení sme upadali do hlbokej kómy. Viete, pobyt na čerstvom vzduchu dosť vyčerpáva. Občas som sa však okolo pol dvanástej vydurila z postele a vyzbrojená discmanom, malinovkou a časopismy odišla k bazénu. Nasledoval únavný, na počudovanie víťazný boj s nafukovačkou. Hoci som sa pravidelne zrážala s ďalšími nafúkanými telesami, plavba bola vcelku fajn. Horšie už škriabenie sa z bazéna. A cesta k lehátkam po rozpálenom betóne? Priam olympijsky výkon! Pohodlne som zakotvila. O chvíľočku ma z polospánku vytrhol výkrik: „Ďuróóó, máš krém? Hm, Slováci a hneď vedľa? Už-už som otvárala ústa, keď sa chlapci pustili do zaujímavej debaty. Zhodnotili celé osadenstvo bazéna. Veľmi farbisto skomentovali aj môj výkon ( i nešťastnú zradu plaviek, o ktorej som si myslela, ako dobre som ju zakamuflovala). Zmohla som sa len na začítanie do časopisu. Slovenský titulok chalanov umlčal. Po chvíli som sa hrdo zdvihla a chystala sa odísť. Zbytky tej hrdosti si odniesla ženská, stojaca priamo oproti. V rovnakých plavkách, o 10kíl ľahšia... .Nemám rada bazény ..!

Hoci sme poslušne dodržiavali rady pani Dr, asi v polovici nášho rozprávkového pobytu môj žalúdok vypovedal službu. A tak som onedlho ovládala najkratšiu trasu z ľubovoľného miesta A do kúpeľne. Bolo v nej presne 73 kachličiek. Áno, strávila som tam dlhé chvíle... Horšie bolo, keď sa pridala aj mamina. A ako úplná katastrofa sa ukázal náš nápad ísť sa napriek tejto situácií kúpať. V ten deň sme veľa z mora nevideli... . Nezostávalo nič iné, iba vyhľadať najbližšiu lekáreň. Horko-ťažko som vysvetlila náš problém. Potichu a diskrétne, samozrejme. Tu prišiel lekár a hromovým hlasom začal vysvetľovať užívanie liekov. Sirup trikrát denne. Vodu mineralizovať, aby sa aspoň čo-to udržalo. Tabletka hneď po potrebe... Sranda musí byť, nie?!Žalúdok trucoval niekoľko dní. Našťastie tesne pred odchodom na výlet sa zázrakom ukľudnil. Zrejme pomohla predstava arabských verejných záchodov:)
Tak či onak : Byť v Egypte a nevidieť pyramídy...Toto sme si opakovali , keď nás o tretej ráno ( priamo spred diskotéky) naložili do autobusu, aj keď sme o šesť hodín neskôr vystupovali pri pyramídach v Gíze. Počasie bolo vcelku príjemné, necelých 50 C, pohodička! Pohľad na pozostatky prastarých civilizácií nám všetko vynahradil. Cheopsova pyramída, sfinga, všadeprítomné karavány... Ako right turisti sme samozrejme fotografovali absolútne všetko. Dokonca mi všestranne aktívna máti vybavila fotku s pravým, uniformovaným vojakom. Nadšenie zmizlo v okamihu, ako vojačik presunul svoju ruku z mojich pliec nižšie. O dosť nižšie. A mamička nie a nie stlačiť spúšť! Na fotke sa krásne vynímajú moje otvorené ústa.

Prešli sme si Káhiru, úžasné múzeum s Tuthanchámovou zlatou maskou i najväčší egyptský trh. Najviac sa mi však do pamäte vryl úžasný obed v európskom štýle. Nemajte to za zlé vyprázdnenému bruchu:)
Čisto by the way : hovorí sa, že najstarší trh v Káhire buď milujete alebo nenávidíte. Očividne patríme do druhej skupiny. Obzeranie obchodov, či v nich niekto nakupuje a hromadné úprchy s ostatnými turistami nás čoskoro unavili, tri nesprávne zabočenia znechutili a popiskujúci trhovníci celkom odrovnali. Drahí zlatí predavači z Hurhady!

Raňajky sme od tejto chvíle pravidelne prespávali. Na veľkú nevôľu našej upratovačky, lepšie povedané, upratovača (ženu som za celý pobyt videla len raz, teda myslím, že to bola žena...). Jeho úlohou bolo upratať posteľ a vymeniť uteráky. Nič zvláštne, však? No Arabíci aj z toho vyrobia kowbojku. V úvodných dňoch nás čakalo päť veľkých osušiek. Postupom času sa zredukovali na tri štandardné uteráky. S blížiacim sa koncom sa objavili dva uteráčiky vhodné akurát pre novorodeniatko, poprípade Calistu Flockhart (čo je v podstate to isté). Ako inteligentné mladé ženy sme zachovali chladnú hlavu. Jednoducho sme napísali odkaz, v ktorom prosíme o zvýšenie počtu uterákov. Po anglicky, prirodzene. A je to...Chyba! Po príchode z pláže nás čakali staré známe mini uteráčiky a odkaz izbe číslo 382, že safari sa prekladá na druhý deň.P.S: Boli sme izba číslo 744... .

Rozhodli sme sa pre ešte jeden výlet – plavbu loďou na ostrov Gyfton spojenú so šnorchlovaním. Tešili sme sa na krásne more. To pri hoteli malo totiž jednu chybičku – bolo oplávateľné len v čase , keď tam nekotvili lode. V opačnom prípade ste sa kúpali uprostred zvyškov rýb a iného odpadu – fujki!
Túto pravdu sme zistili na vlastnej koži. Keď sa nad tým dodatočne zamyslím, tie húfy uškŕňajúcich sa Arabov neprekračujúcich prvú bóju mi boli hneď podozrivé!!!

Aby som sa vrátila k výletu – odchod bol okolo deviatej ráno. Pre nás, pomerne spoločensky unavené, bola hlbočizná noc. Stále netuším, ako som na loď nastúpila. Hmlisto sa mi vybavuje malé teplé miestečko, kde som sa okamžite zložila a zaspala. Nepýtajte sa ma na cestu, počasie, výhľad... . Neviem, spala som! Zato podpalubie popíšem pomerne presne. Hneď ako som sa prebudila, na mňa zdola kýval malý, plešatý mužíček. Kapitán! Čo mi zostávalo, zliezla som tam za ním. Ledva som stihla otvoriť ústa, keď ma zasiahol kúsok citróna. Limetky, presnejšie. Moje „ DO YOU SPEAK ENGLISH? “ úplne odignoroval, na zúfalé „ GAVARIŠ PA RUSKY? “ zamrmlal čosi ako hm... .Nasledovala dôkladná citrónová masáž. Keď ma už štípali aj korienky vlasov, vystrčil ma von i s čajom v ruke. Posledných zbytkov citróna som sa zbavila až v mori. Dedulo si zrejme myslel, že ma chmatla morská choroba a takto vehementne ju zaháňal.
Milí čitatelia, neubránila som sa ani na ceste späť. Nepomohli ruky, nohy, ba ani mamča gavariaca ostošesť. Teda, keby ste chceli citróny, nema problema...
P.S: Musím ešte povedať, že ostrov bol prekrásny. Hoci vám domorodci vyššie ako po krk nepozrú, je to vcelku jedno. Potápačské okuliare a zadok vystrčený nad hladinou žiadne stresy nepovoľujú. Len posledná rada na záver – keď už ste pod vodou, sústreďte sa!!! V ýkriky ako „ Mami, to je krásna ryba! “ nie sú nič moc...ak si nechcete otvoriť solivar...

Viete, ako si Egypťania robia vodičské preukazy? Potrebujú peniaze a auto:
1.Zaplatia za skúšku
2.Ukážu im niekoľko značiek, ktoré majú vysvetliť
3.Adepti na budúcich zabijakov predvedú rozprávanie na ľubovoľnú tému
4.(snáď) Je im objasnený pravý význam dopravného značenia
5.Dostanú preukaz a jazdia
Chcete dôkaz? Dôkaz je ona... (to patrí trošku inde) ale = dôkaz miesto sľubov:Na prevoz do hotela sme použili objednaný mikrobus – všimli ste si, že sú nejako zameraní na veľkosti? No nič. Vodič nabral iný smer, ale nenechal na sebe nič poznať. Elegantne prešiel do druhého jazdného pruhu. Na tom by nebolo nič zlé, keby to bola dvojprúdovka!Môžem potvrdiť, že gestá nazúrených vodičov sú všade rovnaké...

Blížil sa posledný deň našej dovolenky. Darčeky boli nakúpené, angličtina precvičená, rande zaistené na mesiac dopredu. Pomaly sme zisťovali, že nesmieme ani vpravo, ani vľavo. Naposledy sa nás dvaja predavači rovno spýtali na mieru našich citov smerujúcu k nim. Pozerajte na to malé, staré, štrbavé a nesmejte sa!

Našli sme jedno príjemné miesto. Bola ním otvorená terasa Grand hotela. Tváriac sa ako domáci sme tu prešantili nejeden večer. Postupne sme sa zoznámili so skupinkou hercov pravidelne vystupujúcich v rôznych predstaveniach. Kde inde teda stráviť posledný večer???Poriadne sme sa nastrojili. Naše heslo: „nech im oči vypadnú„ – toľko k nášmu vtedajšiemu sebavedomiu. Skoro však vypadli nám.
Akcia sa volala WOODOO SHOW – NO WATER NO WOODOO.Tomuto heslu som vôbec nepochopila. Najprv...Po krátkej úvodnej šou sa rozstriekala fontána v strede sálu. LET´S GO EVERYBODY! Všetci veselo nabehli do plaviek a do vody. Stále som si opakovala – tak toto nie! Dámy a páni, mala som linky! Čierne!!! Ja viem, ženská...
Zrazu sa však prihrnuli starí známi divadelníci a šup ma komplet pod najväčší prúd. Mokrá a lá úbohá malá morská víla som sa nechala pohltiť vírom tanca. Nielen ja. Na drahú mamičku sa očividne prilepil dvadsiatnik a ona mu s vervou slovensky vysvetľovala, že má dcéru. Dospelú. Nepomohlo. Nakoniec sme tu strávili niekoľko hodín. Linky zázračne vydržali, hoci som ani na chvíľku neuschla. Nedali mi šancu...

Zakončil to až perfekt bomba tanečník Raymondo, keď ma z jednej strany oblapil za pás a druhú ruku podával zákonnej : „Mamááá!“ Mama mia, Taliani v Egypte...
Tak sme sa z tejto LOVE PARADISE PARTY pomaly pobrali do hotela. Zhodou okolností tam práve vybavovali nových slovenských návštevníkov. Ich vyjavené pohľady na môj kvapkajúci outfit zo mňa vydrali posledné slová : „Choďte v stredu na Woodoo!“

Egypt som opúšťala s myšlienkou UŽ NIKDY VIAC! Postupne sa sformulovala na NIE BEZ CHLAPA...Dnes pokukujem po cestovkách a obdivujem výhodné last minute. Nepoučiteľná...

P.S: Ešte zopár rád na záver A K O (NE)P R EŽ I Ť E G Y P T :
1. Cestujte sama, alebo s kamarátkou.
2. V prípade tmavej kštice sa rozhodne dajte na blond a zásadne si obliekajte iba minišaty( plavky v štýle kde nič - tu nič sú tiež vhodné ).
3 Pre svoj pobyt si vyberte júl/august, najlepšie počas extrémnych teplôt.
4. Nemajte ani základnú znalosť angličtiny a na všetky dotazy len súhlasne prikyvujte.
5. Riaďte sa heslom „Jem všetko, čo sa nehýbe“.
6. Používajte aj heslo „Všetko treba raz skúsiť“.
7. Rozhláste, že ste slobodná a bezdetná.
8. Prijímajte pozvania na stretnutia. Starostlivo ich plňte.
9. Vyjadrite obdiv k Egyptu a arabskej kultúre, poprípade rozprávajte o svojom sne raz tu žiť...
10. A nakoniec jedna smrteľne vážne smrteľne vážna rada:Ak započujete akékoľvek spojenie vás a ľubovoľného počtu tiav, berte nohy na plecia a BEŽTE!!! IDE O ŽIVOT...

P.S.S: Tá, ktorej množstvo ponúkaných tiav lichotí, by možno mala popremýšľať o svojom budúcom živote. Tretia žena Mustafa Mohameda, hneď za ťavou, to snáď nebude také zlé...:)

Danica Polčíková

Danica Polčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  Román o ženách...a nielen prepoviedkaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu