"Je to jasný signál o tom, že spoločnosť netoleruje takú veľkú nespravodlivosť", povedali by možno optimisti a Štefan Hríb. Keď sa prevalí nejaký veľký tunel kdesi na ministerstve, voláme po vyvodení dôsledkov pre zodpovedných. Alebo si ťukáme po čele, keď čítame o niektorých rozsudkoch našich súdov. Čo môže byť lepším dôkazom, že v našich srdciach ešte stále žije spravodlivosť a etika?
Uvediem len jeden príbeh a úvahu si spravíme každý sám. Kdesi vraj zavádzajú kanalizáciu, ale nejde to príliš rýchlo. Vlastne zatiaľ sa podarilo spraviť len zopár ulíc a (vraj zhodou okolností) je medzi nimi aj tá, na ktorej býva starostka. Poznámka na okraj: nie je cieľom tohto príbehu súdiť starostku, veď nakoniec - je nádej, že výstavba bude pokračovať ďalej. V našom príbehu však niekoľko nespokojných občanov vyjadruje svoje rozhorčenie a považuje takýto priebeh výstavby za neetický. Problém však nastáva až tu: len čo si trochu zanadávajú, pokračujú v používaní svojej žumpy, ktorú si po kolaudácii nechali prederaviť, aby jej obsah nemuseli vyprázdňovať až tak často.
A potom sa tu bavíme o etike a hodnotách alebo len o tom, že si niekto vybojoval väčšiu výhodu, než mám ja?
