Salezián v zácviku! ;) Zoznam autorových rubrík: Aktuálne, Počítače, Spoločnosť, Múza kopla, Toto sa stalo, Súkromné, Nezaradené
Aj povrchnému pozorovateľovi najrôznejších komentárov a analýz ohľadom blížiaceho sa referenda o rodine začne byť zrejmé, že oba argumentačné tábory sa spoja prinajmenšom v dvoch veciach. Vo výzvach, aby v diskusii zazneli seriózne argumenty a v množstve článkov, kde je takých argumentov žalostne málo.
Hneď na úvod podotýkam, že vystúpenia Antona Chromíka v televízii ma nejak zvlášť nenadchli. Zdá sa však, že v našom kultúrnom prostredí sa dá objaviť ozaj všeličo.
Najpozitívnejším cirkevným headlinom posledných dní bol fakt, že vraj pápež uznal veľký tresk a evolúciu. Tým najviac negatívnym zase blížiace sa referendum s tromi otázkami. Ako by povedala Cynická obluda - ľudia si žiadajú uzákoniť mentalitu 19. storočia.
Kritický kresťan nie je ten, ktorý za každú cenu kritizuje. Je to ten typ človeka, ktorý sa dokáže povzniesť nad situáciu a s odstupom vidieť silné aj slabé stránky, hoci aj vo vlastnom tábore. Protikladom v dnešnom žargóne je ovca. Aj preto sa dnes mnohí pokúšajú dostať do tábora (zdravo) kritických kresťanov. Ale často nesprávne.
Keď sa ku mne dostala informácia o petícii proti metalovému festivalu v Novej Bani, nemal som v pláne ju veľmi podporovať a ani sa touto témou zaoberať. Hoci si nemyslím, že na kritike hudby je niečo stredoveké, či nebodaj totalitné, imidžový satanizmus metalových kapiel som za nejakú veľkú hrozbu nikdy nepokladal.
V jeden slnečný deň sedeli na lavičke uprostred námestia dve staršie rehoľné sestry. Mníšky, ako by povedala väčšina populácie. Z druhej strany námestia sa blížili dve dievčatá prekypujúce veselosťou. Taký ten typ sedemnástok o ktorých spieval Ráž a písal Satinský.
V apríli by bol oslávil 98 rokov. Jeden z toho druhu starých ľudí, vďaka ktorým viete, že byť starým nemusí znamenať to isté ako byť zatrpknutý a nepríjemný.
Mesiac máj je tradične mariánsky, navyše prebieha rok Sedembolestnej. Podľa názoru skeptikov je to len zakrývanie dôležitejších tém a problémov. Ak navyše nemáte radi typické prejavy ľudovej zbožnosti, tematický rok z dielne slovenských biskupov nebezpečne ohrozuje spodné priečky tabuľky priorít. Top udalosťou roka tak asi zostane neobvyklá púť kňazov a biskupov. Ale nemusí to tak byť.
Čo robiť, ak "ten nový", kto to vedie, nie je taký sympatický, milý alebo nadaný, ako ten, ktorého som mal rád? O priateľstve pre sklamaných aj nadšených animátorov.
V poslednom čase sa viac spomínalo, že pre kresťana hádam registrované partnerstvo (ktoré nie je manželstvom) dvoch osôb rovnakého pohlavia nemusí byť až taký problém. Prípadne dokonca, že by bolo správne také šalamúnske riešenie podporiť. Hoci si naozaj nemyslím, že tu ide o "armagedon", nejde podľa mňa ani o nejakú veľkú výhru.
Ak pozorne čítate názory a komentáre rôznych ľudí k aktuálnemu dianiu na Ukrajine, ťažko si nevšimnúť obľúbený argument oboch strán. Odborníci z obývačky a intelektuáli spoza monitora, nájdeme sa v tom?
Prinášam prepis a (môj) preklad prednášky jedného z významných morálnych filozofov súčasnosti, Alasdaira MacIntyra, na konferencii o kultúre smrti v roku 2000. Upozornenie! Je to určené len tým, ktorí majú záujem premýšľať a debatovať. Pre tých, ktorí sú už vopred presvedčení, že o "kultúre smrti" sa nič rozumné povedať nedá, je to asi strata času :).
Strieľat do vlastných radov je dnes síce moderné, no napriek tomu si myslím, že človek by to mal robiť s určitou noblesou. Alebo nie, radšej nie. Hlavne, aby to malo hlavu a pätu.
Z času na čas sa aj medzi nami Slovákmi ukáže sympatický odpor voči niečomu nesprávnemu. Ak neveríte, spomeňte si napríklad na Gorilu. Máme teda ešte aj dnes nejaký cit pre to, čo je správne? Nanešťastie, nie vždy je to tak.
Horúce letné poobedie mi svojimi myšlienkami spestril C. S. Lewis. V kontexte toho, čo sa deje okolo nás dokonca celkom trefne. Tak sa pokojne povzbuďte aj vy!
Pred pár dňami napísala Adela Banášová zaujímavý blog o svojej viere v Boha. Na reakcie sme dlho čakať nemuseli, pre potreby tohto krátkeho zamyslenia vyberám jednu, ktorú som si prečítal ako prvú. Takže, poďme na to. Hľadáme fakty alebo pravdu?
Je lepšia anonymná internetová luza alebo nula, ktorá sa aj podpíše? Komu chýba schopnosť sebareflexie? Samozrejme, s jemným politickým nádychom.
Vraj sa všetky dobré historky začínajú slovami: "Keď som raz cestoval prostriedkom mestskej hromadnej dopravy...". No keď som ja cestoval prostriedkom mestskej hromadnej dopravy, videl som čosi strašné.
Oči sústredené na monitor počítača pozorne skenujú text nejakého neznámeho. Prečítané vety prirodzene prebúdzajú vnútri nejakú reakciu. Nezdá sa, že by mala byť pozitívna. Ako si vôbec tento "no-name" môže dovoliť toto napísať!? Veď nevie ani spisovne po slovensky! Veď nepoužíva diakritiku! Veď toto slovo sa sem vôbec nehodí! Veď... spoznávate sa?
V českom saleziánskom vydavateľstve Portál nedávno vyšla kniha, ktorá by nemala chýbať v zbierke nikoho, kto má záujem dozvedieť sa čosi viac o živote a diele dnes už emeritného pápeža Benedikta XVI. Človekom, ktorý sa rozhodol vyrozprávať príbeh tohto rodáka z Nemecka nie je nik iný ako jeho vlastný brat - Georg Ratzinger.
