Salezián v zácviku! ;) Zoznam autorových rubrík: Aktuálne, Počítače, Spoločnosť, Múza kopla, Toto sa stalo, Súkromné, Nezaradené
V jeden slnečný deň sedeli na lavičke uprostred námestia dve staršie rehoľné sestry. Mníšky, ako by povedala väčšina populácie. Z druhej strany námestia sa blížili dve dievčatá prekypujúce veselosťou. Taký ten typ sedemnástok o ktorých spieval Ráž a písal Satinský.
V apríli by bol oslávil 98 rokov. Jeden z toho druhu starých ľudí, vďaka ktorým viete, že byť starým nemusí znamenať to isté ako byť zatrpknutý a nepríjemný.
Je lepšia anonymná internetová luza alebo nula, ktorá sa aj podpíše? Komu chýba schopnosť sebareflexie? Samozrejme, s jemným politickým nádychom.
Vraj sa všetky dobré historky začínajú slovami: "Keď som raz cestoval prostriedkom mestskej hromadnej dopravy...". No keď som ja cestoval prostriedkom mestskej hromadnej dopravy, videl som čosi strašné.
Oči sústredené na monitor počítača pozorne skenujú text nejakého neznámeho. Prečítané vety prirodzene prebúdzajú vnútri nejakú reakciu. Nezdá sa, že by mala byť pozitívna. Ako si vôbec tento "no-name" môže dovoliť toto napísať!? Veď nevie ani spisovne po slovensky! Veď nepoužíva diakritiku! Veď toto slovo sa sem vôbec nehodí! Veď... spoznávate sa?
Tento príbeh sa odohral, ako inak, na Luníku IX. Autobus prišiel len krátko po príjazde školského autobusu, takže prechádzku sídliskom nám spríjemňovalo množstvo detí.
Už pomaly týždeň pracujú buldozéry na búraní zdevastovanej bytovky a život naokolo plynie, akoby sa nič nedialo. Niektorí obyvatelia možno protestujú, chlapci z gitarového krúžku vraveli, že obyvatelia tej bytovky si za to môžu sami. Ja prikladám len zopár fotiek a krátke video.
Ak sú všetky služby operátora O2 také férové, ako ich e-shop, tak neviem neviem...
Bez akejkoľvek propagácie sa v Bratislave objavila priamo na ulici fontána. Voľný prístup k vode pre všetkých občanov je tak realitou. Ak mi neveríte, čítajte ďalej. :)
Začalo sa to malým výletom. U Maroša sme neboli už tri roky, a teraz, keď máme pomaturitné a zaslúžené voľno, prišiel ten správny čas zájsť si na jeho faru v Novej Dubnici. Nečakane ma tam však uchvátilo niečo iné.
Možno to neviete, ale aj na našom malom Slovensku sa dá stretnúť s toľkými absurdnými javmi, že sa človeku pomaly ani nechce veriť.
V ten deň som za družného rozhovoru vyprevádzal kamarátku do jej triedy (sme predsa na tej istej chodbe...). Prehodil som s ňou ešte zopár viet, ťažko povedať o čom a pobral som sa do triedy. Zrazu z jej triedy príde zvolanie: To je tvoj frajer? S úsmevom som si predstavil zhrozený pohľad kamarátky a nahlas som si povedal jej (samozrejme pravdivú) odpoveď - nie.
