Začnime spomienkami. Nedávno sa v médiách objavila informácia o tom, že Jozef Kováčik a KBSka žiada RTVS, aby zmenili Miroslavovi Kocúrovi titulok z "katolícky teológ" na niečo, čo by vhodnejšie vyjadrovalo jeho nesúlad s oficiálnym katolíckym učením. Predtým sa hovorilo o Kuffovi a ešte predtým o heavymetale v Novej Bani.
Všetky takéto správy spôsobia, že čitatelia sa prirodzene rozdelia na dve veľké skupiny. Jedni budú hovoriť, že Cirkev stratila všetku súdnosť a rieši hlúposti, že Kuffa je fundamentalista a že kresťania z Novej Bane chcú cenzúrovať. Druhá skupina zaujme obranný postoj - Kocúr je odpadlík, ktorý sa pretŕča v médiách, proti Kuffovi vedie homolobby mediálnu vojnu a v Novej Bani ide o stretnutie satanistov. Obvykle si stačí otvoriť diskusie pod článkami, aby ste tieto dve veľké skupiny s istotou identifikovali.
Dovoľte mi chvíľku poetického obrazu: tu sa začína úzka a strmá cesta kritického kresťanstva.
Pozvánka pre kritického kresťana je jasná. Ako sa postaviť k problému bez toho, aby som a priori obhajoval Cirkev, ale zaujal postoj k ozajstnej podstate veci? Inak povedané - zamerať sa na to, čo chcel Kováčik naozaj povedať a prečo, hovoriť o Kuffovi v celkovom kontexte jeho slov a činov a riešiť konkrétne texty konkrétnych kapiel na festivale.
Sú dve cesty. Prvú som naznačil - identifikovať za pútavým titulkom podstatu nedorozumenia, formulovať svoj názor a vstúpiť s ním do diskusie. To je ten ťažší model.
Druhá možnosť je potichu prejsť na druhú stranu, ako sa nám to často stáva. A preto potom vznikajú zdanlivo zmierlivé tvrdenia ako napríklad: "Ja som kresťan, ale Kováčik naozaj rieši smiešne nezmysly." (prečo?); "My, bežní kresťania, nie sme ako Kuffa a homosexuálov máme radi" (a čo ak aj Kuffa?); "Metal nie je proti kresťanstvu!" (a kto tvrdí, že hej?).
To je tá jednoduchšia možnosť. Na ceste zdravo kritického kresťanstva však smrteľná.
Nešlo by ani o to, že sa človek rýchlo stane populárnym pre svoje nekonvenčné názory. Horšie je, keď sám uverí, že má nadhľad, no pritom sa len ocitol v inom tábore. Nastupuje jednoduchá schéma a končí vlastná úvaha a najmä časovo náročné počúvanie a hľadanie.
Vstupujem teda do diskusie - nie len pod článkom. Prijmite pozvanie aj vy! :)
Ak sa vám článok páčil, podporte ho, prosím, na vybrali.sme.sk.
