Keď som prvý raz stretol Silva, mal som vtedy asi deväť rokov. Bol som vtedy malý, typicky tvrdohlavý chlapec a Silvo, vtedy osemnásťročný bol mojim animátorom na miništrantskom stretku. Keďže nás tam (takých ako ja) chodilo ešte asi desať, musel mať s nami veľkú zábavu.
V tom čase Silvo, rodák z Myjavy, prišiel do Bratislavy, aby nasledoval svoje povolanie. V saleziánskom dome na Miletičovej, kam som chodieval (a chodievam) na stretká, si odkrútil tzv. kandidatúru.
To som ja, prirodzene, nevedel. Pre mňa bolo v tom čase dôležité, že tu bol niekto veľký, kto sa s nami zahral hokejbal a futbal a mohol som ho považovať za kamaráta. Bez toho, že by som to vedel mi Silvo (spolu s ďalšími minimálne tromi saleziánmi) vštepil niektoré dôležité postoje, ktoré ma dodnes ovplyvňujú a ktoré aj teraz považujem za dobré.
Silvova cesta však pokračovala. Nastúpil do noviciátu a pokračoval na ceste za svojím snom. My na Miletičke, ktorí sme si ho pamätali, sme vždy spomínali, aké to bolo skvelé. Nielen keď sme sa hrali, ale aj keď bolo normálne - seriózne - stretko.
Keď som Silva videl opäť, mal som už čerstvých štrnásť. Bolo to v Žiline, kde som bol na súťaži. Neviem, či som s ním prehodil viac, než tri vety, ale stretol som kamaráta z detstva, čo bol samozrejme zážitok sám o sebe.
O jeden a pol roka sme sa stretli opäť. Zo mňa už bol pätnásťročný začínajúci animátor miništrantov, Silvo už bol skúsený bohoslovec. Stretli sme sa opäť pri miništrantoch, tentoraz však v celkom odlišnej situácii. Za tie dva roky, čo sme spolu "ťahali" stretká, robili akcie a výlety a popri tom všetkom sme sa snažili niečo chalanom aj zanechať som sa od Silva naučil viac, než kedykoľvek predtým. Viac o živote, o postojoch. Za to, kým dnes som a kým by som ešte chcel byť vďačím vo veľkej miere práve tomuto človeku.
Dnes je Silvo vychovávateľom na jednom stredoškolskom internáte. Svoju cestu saleziána prerušil, aby zistil, kde je jeho miesto v Božom pláne. Možno raz z neho bude otec rodiny. Znamená to, že všetky tie roky, ktoré prežil ako salezián boli zbytočné? Nielen ja som dôkazom toho, že neznamená. To, čo Silva robí výnimočným človekom je to, že sa rozhodol zariadiť svoj život podľa Božej vôle. Toto je pre mňa príklad hodný nasledovania. Postaviť svoj život na Bohu.
A Božie mlyny melú pomaly, ale isto.
