Ako príklad ponúkam plagát pani Mikušovej, ktorá sa vo voľbách uchádza o miesto starostku Petržalky. Z plagátu sa dozvieme čosi o nejakej petícii pod heslom "Petržalské peniaze petržalčanom". Nenachádza sa tu žiadna zmienka o jej kandidatúre na post starostky Petržalky (aj keď to je zrejme dané tým, že zo zákona ešte žiadna kampaň nie je). Čo je však zaujímavejšie je, že pod svojim menom uvádza "viceprimátor mesta Bratislava" a tiež "obyvateľka mesta Petržalka". Poviem vám pravdu, v Bratislave žijem už svoj osemnásty rok, ale o tom, že by Petržalka bolo mesto, som nikdy nepočul.
Z chabého plagátu ťažko na prvý pohľad vyčítať, o čo tejto pani vlastne ide. Odtrhnúť Petržalku od Bratislavy snáď nechce, hovorí niečo o petícii a peniazoch... Iste, v kontexte dnešných dní je jednoduché domyslieť si, že sa zrejme chce uchádzať o nejaký petržalský post, ale na pochopenie toho, kto vlastne je, čo chce a o akú petíciu to vlastne ide treba navštíviť jej internetovú stránku.
Možno zámer, ale koľko ľudí navštívi internetovú stránku, ktorej adresu si prečíta v električke? Sám si aj odpoviem - podľa štatistík NAJ.sk veľmi málo. Ja som to urobil a zistil som, čo je predmetom spomínanej petície, zistil som aj kto vlastne Tatiana Mikušová je, celkom som pochopil, prečo nazýva Petržalku mestom (zrejme pre vytvorenie kontrastu medzi tak rozšíreným pojmom "nocľaháreň" a jej predstavou Petržalky), to však neospravedlňuje plagát, ktorý na prvý pohľad tvrdí nezmysel.
Nemyslím si, že predvolebné kampane sú zbytočné, nemyslím si ani, že prekážajú. Môžem povedať, že vždy ma zaujíma, s čím konkrétne osoby (alebo strany) prídu. Najhoršia možnosť, ako dať ľuďom o sebe vedieť je však nepovedať im o sebe takmer nič (prípadne dokonca očakávať, že si to sami zistia). A to sa dokonale podarilo (nielen) pani Mikušovej.
