Pri jednom chlapcovi, ktorého sme poznali, sme sa zastavili, aby sme trošku podebatovali. Hlavne o tom, čo nové v škole, na čo iné sa dá takého chlapca opýtať takto z voleja. No a ešte, že či príde na stretko.
Moje periférne videnie zachytilo skupinku dievčat, ktoré mohli mať najviac osem rokov. Jedno z týchto dievčat sa zohlo a čosi zdvihlo zo zeme. Až keď si to "čosi" dala do úst zbadal som, že ide o malý cigaretový špak. Mladá "fajčiarka" asi zbadala môj prekvapený pohľad, pretože keď sa s kamarátkami trošku vzdialili, začali na nás čosi kričať. Ale ako by som jej mohol rozumieť. To je inak veľká výhoda, keď na vás čosi niekto na Luníku kričí, že im nerozumiete.
Keď sme konečne dorazili k bránke, kde sa naše cesty mali definitívne rozísť, zatiaľčo som bojoval s nefungujúcim zámkom sa nám dievčatá prihovorili, tentoraz po slovensky. Teda, jedno z dievčat, volajme ju "udavačka" vyhlásilo: "A ona rada fajčí. A aj pije!"
Čo na to povedať. Vytiahol som teda klasický argument. "Nemala by si fajčiť, lebo skoro zomrieš." Na čo zareagovala fajčiarka: "To je moja vec, čo robím!"
Prinútilo ma to usmiať sa. Keďže som svoj boj s bránkou vyhral, dal som jej za pravdu a odporúčal radšej nejaké jablko alebo iné ovocie. To som asi trafil vkus "udavačky", ktorá mi vehementne dávala za pravdu. A tak sme sa rozlúčili.
Je to, samozrejme, jej život. Tak som jej to aj povedal. Ale môžem sa tomu len tak prizerať?
