Článok, na ktorý sa budem odvolávať, napísal istý Tikend na svojom blogu. Je až pozoruhodné, ako svojimi reakciami (inak dosť dôslednými) vystihol profil osoby, ktorú sa Banášová vo svojom blogu snažila opísať termínom "inteligentný človek".
Teda máme vraj nejaký prieskum, ktorý v zásade hovorí o tom, že veriaci ľudia sú vo všeobecnosti menej inteligentní. Banášovej sa to dotklo, ale ako Tikend správne hovorí - neznamená to, že je takou aj ona. Ale veď keby aj hej. Podľa amerických výskumov až 90% ľudí verí výsledkom amerických výskumov (to sa tak ironicky hovorí). Môže byť, že britský výskumník Lynn si na tejto svojej práci dal záležať, ale netreba na to zase hneď tak rýchlo nalepiť v Tikendovom slovníku posvätný termín fakt. Potom totiž asi bude faktom aj kadečo iné - napríklad výsledky toho výskumu, ktorý hovoril, že deti homosexuálnych partnerov majú v dospelosti problémy.
Práve na faktoch a vede však stojí celý Tikendov článok. Samozrejme, nič proti vedeckým metódam, matematickým postupom a logickým dôkazom - to hovorím ako absolvent technickej univerzity. Pomohli sme si však Dawkinsom či Hitchensom, nuž pomôžme si aj Husserlom: "Čo môže veda povedať o otázkach, ktoré nás trápia najviac? Čo môže povedať o otázkach rozumu a nerozumu, čo povie o nás ľuďoch? Môže sa človek uspojiť s takým svetom, ktorý nie je nič viac, než len reťaz márnych vzostupov a trpkých sklamaní?"
Slovom, existuje pravda, ktorá ide ďalej, než sú prísne vedecké zistenia? Teda môže byť pravda v slovách o Bohu? Alebo povedzme v láske, v dôvere ľuďom? Nakoniec, 19. storočie s jeho neohrozenou dôverou v to, že všetka pravda je vo vede, už máme za sebou.
O Bohu však hovoríme - dokonca aj Tikend vo svojom článku. Ateisti si vraj vedia predstaviť aj zlého boha - jediná vec je, že taký boh nie je hodný uctievania. Chvála Bohu, povedal by som s Tomášom Halíkom. Ateisti (ale aj však aj veriaci) si možno vedia predstaviť boha, ale potom to už nie je boh. A vôbec nie Boh. Si comprehendis, non est Deus. Ak ho chápeš, nie je to Boh, to povedal sv. Augustín.
Ale zhodneme sa v tom programovaní na dospelácku kritickú myseľ. Voláme to vzdelávanie, ale mohlo by sa to volať aj výchova. Potom by sa nemuselo stávať, že nám vyrastú naivní ľudia a ani ľudia, ktorí za horizontom toho, čo hovorí veda a prístroje nechcú hľadať zmysel.
