Moja misia. Výstižný názov pre dokument, ktorý obsahuje 12 krátkych, ale silných výpovedí o ľuďoch, pre ktorých je sťažovanie sa, že nikto nič nerobí príliš jednoduché. O ľuďoch, ktorí sa nebáli vyhrnúť si rukávy a pustiť sa do práce. Na Slovensku, ale aj v zahraničí.
V krátkosti by som chcel priblížiť tri filmy, ktoré na mňa najviac zapôsobili. Dva sú zo Slovenska a jeden z Juhoafrickej republiky.
ANJELI
Je to film o rehoľnej sestre, ktorá v Juhoafrickej republike pracuje v misii sv. Jána. Spolu s ďalšími sestrami z iných krajín sa sestra Františka stará o deti a dospelých, ktorí majú AIDS. Bolesť a smrť sú na dennom poriadku. Pre väčšinu ľudí, ktorí prídu do misie sv. Jána je len jedna cesta von - hrob. Film rozpráva predovšektým o deťoch. V misii sv. Jána ich žije až alarmujúco veľa. Tieto deti sa mnohé s AIDSom narodili, iné boli pohlavne zneužité. Aby ľahšie prijali smrť, sestry im rozprávajú príbeh o tom, že po smrti sa z nich stanú anjeli. Je viac než isté, že dnes už ani jedno z detí, ktoré boli zachytené vo filme, nežije.
PODNIKATEĽ S DUŠAMI
Marián Kuffa je navonok obyčajný kňaz. Jeho prácou však nie sú bežné povinnosti farára. Vďaka jeho iniciatíve vznikol Inštitút Krista Veľkňaza, v ktorom dnes žije mnoho bezdomovcov, ktorí sa rozhodli zmeniť svoj život a starajú sa o postihnutých ľudí. Začiatky boli samozrejme ťažké. Ako presvedčiť bezdomovcov, že žiť sa dá aj inak? Marián Kuffa zvolil originálnu metódu. So "svojimi" bezdomovcami pracoval, žil a býval. Dal im pocítiť to, čo mnohým chýbalo - že o nich má záujem. Výsledky sú úžasné.
POŠTÁRSKA TELENOVELA
Poštárka je známa rómska osada pri Bardejove. Peter Bešényei je salezián a kňaz, ktorý síce tiež vie, rovnako ako my ostatní, kričať, že s rómskou otázkou je treba niečo robiť, ale rozhodol sa byť tým, ktorý to "niečo" začne.
V roku 1990 prišiel na Poštárku aby vytrhol ľudí z pasivity. Niektorí sa pridali, iní nie. Napriek tomu vybudovali pastoračné centrum, školu, materskú školu... Dôraz sa kladie predovšetkým na vzdelanie. Základný rozdiel medzi rómskymi deťmi a "bielymi" deťmi je výchova. Tá často u rómskych detí nie je dostatočná, a preto deti nevedia, prečo by mali chodiť do školy. Aspoň trocha ju nahrádza škôlka, kde sa deti učia spoznávať farby, čísla, ale aj slovenčinu. Starajú sa o ne aj rómske vychovávateľky. Po rokoch je situácia lepšia, aj keď sa napreduje veľmi pomaly. Prví študenti ukončili školu a zamestnali sa, mnohí sa vracajú, aby dali ďalším deťom to, čo dostali oni. Veľká nádej sa vkladá do nových, mladých rodín.
Je to na nás?
Po tom, čo som si pozrel tieto filmy, musel som chvíľu premýšľať. Tieto úžasné svedectvá zasahujú do svedomia. Odporúčam každému pozrieť si ich. A na záver jeden príbeh...
Muž zomrel a prišiel pred Boha. Skôr, než Boh stihol čokoľvek povedať, slova sa ujal muž.
- "Pozri, Pane, žil som tak, ako si chcel. Hovoril som pravdu, odpúšťal som, nikoho som nezabil. Pozri, moje ruky sú čisté."
Boh smutne zdvihol zrak a povedal:
- "To je pravda, ale sú prázdne."
