Fotografia kolujúca internetom sa snaží upozorniť na rozdiel, ktorý je na prvý pohľad zjavný. Benedikt XVI. s červenými topánkami, zlatým krížom a trónom oproti Františkovi, ktorý nosí staré topánky, používa obyčajné kreslo a vlastne ani nebýva v bežnom obydlí pre pápežov.
Možno by táto povrchná interpretácia mala čosi do seba, ale to by sme museli súhlasiť s tým, že Benedikt XVI. predstavoval ten takzvaný triumfalizmus Cirkvi. Opak je však pravdou - spomeňme si na to, že to bol Benedikt XVI., ktorý odstránil tiaru z pápežského erbu. Bol to on, ktorý sa označil za „pokorného pracovníka v Pánovej vinici", ktorý „plakal s obeťami zneužívania", ktorý vstupoval do dialógu s neveriacimi na „nádvorí pohanov"...
Ak by sme chceli tradíciu a symboly považovať za triumfalizmus, museli by sme v tom prípade kritizovať aj Jána Pavla II. a jeho tiaru v erbe, či trón, nezabudnime ani na Jána XXIII, dobrého pápeža. Vedeli ste, že on tiaru aj nosil a nechal sa aj nosiť na nosítkach? Nikto si však na neho nespomenie ako na mocenskú postavu, pretože vďaka jeho gestám, ktoré boli čitateľné sa ukázali v pravom svetle aj tie tajomné gestá.
Možno Benedikt XVI., intelektuál, nie je natoľko čitateľný na prvý pohľad. Ale nezostaňme preto na povrchu, bola by to veľká škoda. Ak sa bližšie pozrieme na posolstvo Benedikta XVI., uvidíme, že jeho dielo aj štýl vyjadroval smer všetkých jeho veľkých predchodcov - cestu otvárania sa a približovania sa jednoduchým ľuďom. Ak František pristúpil k odstráneniu toho, na čo sme boli zvyknutí, je to opäť len krok ďalej. A aj všetky tieto plytké interpretácie začiatku jeho potifikátu naznačujú, že je to asi krok správny. Ak totiž už viac nie sme schopní rozumieť symbolom, ktoré sú vyjadrené trónom či zlatom, potom je možno naozaj lepšie zbaviť sa ich.
