Parafráza, ale netýka sa len radikálnych moslimov.
Pápež sa pripravuje na cestu do Turecka. O Turecku sa hovorí ako o modernej a vyspelej krajine. Pápeža bude strážiť viac ako dvanásť tisíc policajtov. To je dosť, ak ste niekedy videli stovku policajtov, stačí si ich prestaviť len viac než stokrát toľko a máte to.
Zaujímavá otázka znie, či je to v poriadku. Ešte zaujímavejšia otázka znie, prečo vlastne treba policajtov? Iste, predstava, že by si známi ľudia, pápeži, prezidenti, či mnohí ďalší mohli svetom vykračovať bez obáv je predsa len trochu nereálna.
A tak poďme opäť hodiť všetkých do jedného vreca, s pocitom "ale sme im dali" povedzme, že sú to tí "zlí" islamisti, poprípade, ak by tomu pápežovi naozaj niečo spravili, nakoniec by sme si len potvrdili naše závery.
Alebo ani nie?
Tak čo to teda je tá tolerancia? Žiadame od druhých, aby nás aspoň tolerovali, a v mnohom máme pravdu. Parafráza spomínaná vyššie je smiešna a smutná zároveň, lebo v sebe skrýva niečo z dnešného sveta.
Minca má však aj druhú stranu.
Často sme to my, ktorí by sme mali ako prví prejaviť štipku tolerancie. Ak "tolerantne" otvoríme náruč "tým druhým", aby s nami kľudne mohli žiť, ale za rúškom ochoty čakáme, že budú ako my... ak tých iných izolujeme, aby nakoniec dostali rozum, stane sa to, čoho svedkami sme mohli byť aj my, keď vo Francúzsku horeli autá. Ak potom tolerantne zakážeme ľuďom nosiť svoje náboženské symboly, aby všetci boli rovnakí...
Milióny hláv majú jednu tvár, každý hľadá cit, nevie kam ho dal.
Znamená tolerancia bezvýhradne a bez námietok pozerať na všetko, čo robí ten druhý? Znamená to teda tolerovať aj prípadné zlo?
To snáď nie. Tolerancia by mala znamenať umožniť tomu druhému, aby konal dobro. Ale nie tak, ako to chcem ja, ale ako to chce on.
Hádam sa tá pápežova cesta vydarí. A hádam si nebudeme vytvárať dojem podľa niekoľkých netolerantných. Koniec koncov, ani ja nemám rád, keď tak narábajú so mnou.
