Asi sa vám to tiež často stáva. Niekto vás sklame, znechutí, urobíte nejakú chybu... Sú to jednoducho veci, ktoré bežný homo sapiens sám neunesie. Vtedy sa hľadá priateľ. A to nie hociaký. Priateľ taký, ktorého srdce je dokorán otvorené. Mojím tajným snom je, aby som nielen takých priateľov mal, ale aby...
Tiež sa vám to asi stáva. Keď sa zrazu pri nás zjavia naši priatelia. Tak ako sme zvyknutí a predsa nie tak. Zrazu niečo potrebujú a my spoznávame, že sme sa nenaučili dávať. Dvere sú síce otvorené, ale čo bolo ďalej? Potom sme dezorientovaní nielen my, ale aj naši priatelia a vláčime so sebou svoje problémy, lebo máme na očiach šatku, ktorú sa bojíme dať dole. Náhodou by sme zbadali, že druhí ľudia vkladajú svoje nádeje do nás.
Mojím tajným snom je, aby som priateľov s otvoreným srdcom nielen mal, ale ním aj bol.
Dobrí ľudia vravia, že vraj to nie je ťažké. Vraj sa stači postaviť čelom k problému. Odvážne. Nebáť sa otvoriť si srdce. Skúsili ste už v jedno ráno si povedať: "Dnes sa usmejem na každého človeka, ktorého stretnem"? Skúsil som to už ja? Snáď.
"Čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, ale svojej duši by uškodil?" To som nevymyslel ja. Trocha to však rozviniem - čo osoží človeku, keby si žil ako "prasa v žite", ale bol by sám?
Dnešný deň som prežil normálne. Vlastne celkom dobre. Ale teraz, večer, mi jeden dobrý priateľ ukázal, že som ho mohol prežiť aj lepšie. Zajtra začnem písať na novú stranu. A pokúsim sa otvoriť srdce.
Porta patet... et cor? Patetne cor? Dvere sú otvorené... a srdce? Je srdce otvorené?
